Písmo - od uzlov a zárezov k abecede

Písmo – Od uzlov a zárezov k abecede

PREČO bolo písmo také dôležité?
Písmo je jedným z najdôležitejších rozlišovacích znakov prvej fázy ľudského vývoja, ktorá sa nazýva civilizácia – život založený na civis (lat. označenie obyvateľov mesta). Vývoj písma umožnil ľudom rozšíriť vplyv na omnoho väčšiu oblasť a odovzdávať vedomosti z jednej generácie na druhú.
V malých spoločenstvách môžu ľudia komunikovať väčšinou osobne, akonáhle však spoločnosť dosiahne istú úroveň zložitosti, ako technickej, tak aj sociálnej, osobný kontakt prestáva byť dostatočný. Zložitosť si vyžaduje formálnu, trvalú a široko zrozumiteľnú písomnú komunikáciu.
Vývoj písma umožnil ľuďom komunikovať bez toho, aby rozprávali. Vládcovia mohli zrazu odovzdávať pokyny na veľké vzdialenosti s vedomím, že sa nemusia spoliehať na poslovu pamäť. Mohli zaznamenávať údaje o predmetoch, udalostiach, myšlienkach a po rokoch sa k nim vrátiť. Nahromadeným múdrostiam civilizácií mohol porozumieť ktokoľvek v budúcnosti.
Vynález písma vo svojom dôsledku viedol k ešte väčšej sociálnej zložitosti, čo sa prejavilo vo všetkých oblastiach spoločnosti: v práve, obchode, administratíve, poľnohospodárstve, výrobe, vzdelávaní a literatúre.

AKO boli vedené záznamy pred vynájdením písma?
Prvé záznamy – kosti s vyrytými zárezmi – sú približne 30 000 rokov staré. Objav, ktorý ukázal, že rad značiek na mnohých kostiach bol vyrytý behom určitého časového obdobia, priviedol niektorých odborníkov k názoru, že sa tieto kosti používali k vedeniu záznamov o lovenej zveri, dobytku, bojovníkoch alebo fázach Mesiaca. Bolo by to podobné ako zárezy na kúsku dreva, čo bol spôsob, ktorý sa vo všeobecnosti používal ako pomôcka proti zabúdaniu. Medzi pokročilejšie spôsoby vedenia účtov patrilo viazanie uzlov na šnúre, ktoré zdokonalili juhoamerickí Inkovia.
Aj keď mal systém farebných šnúr a uzlov svoje obmedzenia, bol dostatočne prepracovaný a pomohol Inkom viesť administratívu ríše o rozlohe 775 000 km/2.
Použitie obrázkov poskytovalo konkrétnejšie informácie. Niektorí americkí Indiáni nechávali pred svojimi vigvamami brezovú kôru s kresbami kanoe, jeleňov a stanov, aby oboznámili návštevníkov, kde sú a čo robia. Tieto primitívne obrázky pôvodne predstavovali známe predmety, ale v zložitejších piktogramoch ich bolo možné používať abstraktných spôsobom a vyjadrovať tak zložitejšie myšlienky. V raných sumerských nápisoch znamenal obrázok úst aj výraz „hovoriť “, zatiaľ čo spojenie hory a ženy znamenalo „otrokyňu“, asi preto, že otrokov bolo možné chytiť v horách.
Systémy tohto druhu mali svoje obmedzenia, pokiaľ išlo o šírku významov, ktoré dokázali vyjadriť. Ich možnosti boli príliš obmedzené pre spoločnosť, pretože sa stále rozrastali a záviseli na podrobnejších a zložitejších informáciách.

KEDY bola vytvorená abeceda?
Predpokladá sa, že všetky abecedy pochádzajú z jednej základnej, severosemitskej abecedy, ktorú okolo roku 1700 p. n. l. vytvorili semitsky hovoriaci obyvatelia Sýrie a Palestíny. Pred vznikom abecedy pozostávalo písmo z jednoduchých piktogramov alebo slabičných znakov, keď každý znak predstavoval rôznu slabiku. Vzhľadom na to, že jazyk využíva stovky rôznych slabík, bolo v takomto prípade nutné poznať a zapamätať si stovky znakov. Zlom nastal vtedy, keď sa zistilo, že slabiky sú zložené z relatívne malého počtu základných zvukov. Väčšina jazykov nemá viac ako 20 až 30 takýchto zvukov. Abecedný systém je založený na použití jedného symbolu pre každý zvuk. Názvy priradené týmto symbolom, boli rovnaké s názvami predmetov, z ktorých pochádzali.

Samohlásky od Grékov
Už v roku 1050p. n. t. používali obyvatelia Fénice abecedu z 22 znakov. Féničania žili v ohnisku obchodu, ktorý siahal na sever a západ do Grécka, na juh do Egypta a na východ do Mezopotámie. Ich abecedu priniesli do Európy Gréci, ktorí ku nej pridali samohlásky. Všetky západné abecedy vychádzajú z Gréckej. Jedna verzia dorazila do východnej Európy ako cyrilika, zatiaľ čo z ďalšej s a vyvinulo moderné rímske alebo latinské písmo. Najstaršie latinské nápisy pochádzajú zo 7. stor. p. n. l.
Zavedenie abecedy umožnilo veľkému množstvo ľudí čítať a písať. Zatiaľ čo klínopis a hieroglyfy boli doménou skúsených pisárov, s používaním abecedy vyrástla väčšia trieda vzdelaných ľudí. Volebné heslá na stenách Pompejí ukazujú, ako ďaleko pokročila vzdelanosť počiatkom nášho letopočtu.

Písma, ktoré uchovávajú svoje tajomstvá
Odborníci dosiahli značné úspechy pri dešifrovaní dávnych písem, aj keď niektoré z nich stále zostávajú zahalené tajomstvom. Medzi ne patrí aj písmo čítajúce sa na 300 znakov, ktoré používali ľudia z údolia Indu pred 4000 rokmi, a písmo nazvané literárne A, používané na Kréte v rokoch 300 až 1100 p. n. l.
Mayovia v Strednej Amerike mali v roku 250 n. l. písmo pozostávajúce z 850 obrázkových znakov. Medzi týmito znakmi a súčasnými mayskými nárečiami vraj existujú mnohé spojenia a ich dešifrovanie v poslednej
pokročilo.

Tri Spôsoby Ako Napísať Slovo „Vôl“

Staroveké civilizácie si pri vynájdení rôznych spôsobov písma počínali veľmi dômyselne. Prvé nápisy boli jednoduché kresby známych predmetov, nazývané piktogrami. Z nich sa s ohľadom na písacie potreby a materiály vyvinuli symboly, ktoré s pôvodnými kresbami nemali často mnoho spoločného.

MEZOPOTÁMIA – Štylizovaná kresba vola sa obrátila naležato zároveň s tým, ako pisári, ktorí otláčali rákos do hliny, zjednodušili kresbu na charakteristické ťahy klínopisu.

EGYPT – Hieroglyfy označujúce „vola“ pozostávajúce z obrázkového znaku a zvukového symbolu ka, zobrazeného dvomi rukami. Od roku 2500 p. n. l. používali pisári k rýchlemu písaniu na papyrus plynulejšie spojované hieroglyfy a hieratické alebo „kňazské“ znaky. Okolo roku 650 p. n. l. sa používalo zjednodušené démotické alebo „ľudové“ písmo.

ČÍNA – Obrázkový symbol pre „vola“ sa používal v dobe vlády dynastie Šang. Po vynájdení písacieho štetčeka sa znak zjednodušil na niekoľko rovných čiar.

Od Obrázkových Znakov k Abecede

Prvé kroky k abecede nastali , keď symboly začali predstavovať nielen jednoduchý predmet, ale aj zvuk predmetu, ktorý znázorňovali. Niekoľko takýchto symbolov použitých zároveň vytvorilo nové slová a z každého symbolu sa vyvinulo jednotlivé písmeno abecedy. Ako sa abecedy postupne líšili od spoločného základu, prvé tri písmená získavali rôzne tvary.

RÍMSKA ABECEDA – Abecedy, ktoré vznikli na Blízkom východe okolo roku 1000 p. n. l. tvorili základ gréckych písmen, z ktorých sa postupne vyvinuli súčasné západné abecedy. Písmená „a“ a „b“ v slove „abeceda“ pochádzajú z prvých dvoch semitských písmen: „alef“, vôl, a „bejt“, dom. Gréci pridali znaky pre samohlásky a ustálili čítanie riadkov zľava doprava.

CYRILIKA –Abeceda zo 43písmen, z ktorých sa vytvorila azbuka používaná v dnešnom Rusku, Bulharsku, Ukrajine a Srbsku, vznikla koncom 9. storočia z gréckej abecedy

ARABSKÁ ABECEDA – Abeceda islamského sveta z 29 spoluhlások a 14 samohlások vznikla z aramejšiny, severo-semitského dialektu a pravdepodobne prvého jazyka evanjelií.

HEBREJČINA – Písmo Starého zákona pozostáva z 22 spoluhlások, ktoré majú svoj pôvod v severosemitskom jazyku, ale nemá žiadne samohlásky. Podobne ako arabčina sa píše sprava doľava.

DEVANAGARÍ – Základné písmo rady indických jazykov vrátane sanskritu pozostáva zo 48 znakov a predpokladá sa, že taktiež pochádza zo semitských jazykov.