Dušan Samo Jurkovič sa narodil 23. augusta 1868 ako piate zo šiestich detí. Patril do rodiny vidieckej inteligencie, čo mu uľahčilo získať vzdelanie a uplatniť sa. Možno povedať, že jeho predkovia patrili medzi národne uvedomelých Slovákov. Jeho starý otec Samuel Jurkovič bol zakladateľom družstevníctva na Slovensku a jeho strýc Jozef Miloslav Hurban významným národným buditeľom. Otec Juraj Jurkovič pôsobil ako notár v Brezovej pod Bradlom, kam sa aj s rodinou preťahoval zo Turej Lúky. Dôležité miesto mala v živote mladého Jurkoviča predovšetkým jeho matka Emília, dcéra Samuela Jurkoviča.

Základné vzdelanie získal v Brezovej pod Bradlom, pokračoval na nižšom gymnáziu v Šoproni, ktoré ukončil v roku 1884. V škole dosahoval Jurkovič vynikajúce výsledky a prejavoval vzťah k výtvarnému umeniu a značný technický talent. To presvedčilo rodinu, aby mu umožnila študovať staviteľstvo na Štátnej priemyselnej škole vo Viedni. Najmä otec, ktorý mal so synom iné plány sa s tým nevedel dlho zmieriť, no Jurkovičova usilovnosť a zapálenie zapríčinili, že aj on prestal pochybovať a stal sa objektívnym obdivovateľom tvorby svojho syna.

Na zážitky bohaté Jurkovičovo detstvo a malebná krajina, ktorá obklopovala jeho domov asi najviac usmernili jeho neskoršie dielo. Už tu sa rodila láska k prírode a architektonicky veľmi citlivé zasahovanie do nej, ktoré sprevádzalo celú jeho tvorbu. A kto iný by mal byť staviteľom pomníku Milana Rastislava Štefánika? Veď obaja vyrastali v jednom kraji, obaja ho opustili, aby mohli spoznať svet a obaja sa doň celý život radi vracali.

Štátna priemyselná škola vo Viedni patrila v tom čase ku špičke nielen v Rakúsko-Uhorsku, ale aj v celej Európe. Pod vedením profesora Rudolfa Feldschareka tu Jurkovič v rokoch 1884-1889 študoval odbor staviteľstvo. Život vo Viedni nebol pochopiteľne pre šestnásťročného študenta vôbec ľahký. Jurkovič sem prišiel bez znalosti nemčiny a bez prostriedkov, takže sa istý čas musel stravovať vo vývarovni pre chudobných za dómom sv. Štefana.