25. jar 1941. Balkán, Grécko, Kréta

Na jar roku 1941 začal byť Adolf Hitler nervózny. Plánovaný termín invázie do Sovietského zväzu sa blížil a Balkán ešte nebol Nemcami úplne podmanený. Hitler si mohol dovoliť najväčšiu vojenskú operáciu svojej kariéry, i keď by nemal zaistený južný bok.

Maďarsko a Rumunsko už boli poslušnými satelitmi v rámci Osy. Dňa 1. marca sa k nim pripojilo Bulharsko a hneď následujúceho dňa už boli nemecké jednotky v Sofii. V Grécku mal Hitler nevďačnú úlohu zachraňovať svojho neúspešného spojenca Mussoliniho. Grécko však mohlo pre Nemcov byť strategicky výhodným územím - bolo odtiaľ po mori spojenie s Francúzskom v Sýrii a tiež so zemami v Perzskom zálive, kde existovali sily naklonené Ose - a hlavne sa tam nachádzali bohaté náleziská ropy. To sa však týkalo až ďalekej budúcnosti. Teraz bolo treba vyradiť posledného odporcu na Balkáne - Juhosláviu.
Juhoslávia bola najväčším balkánskym štátom, rozlohou predstavovala tri štvrtiny Talianska, mala 14 miliónov obyvateľov. Hitler chcel prinútiť Juhosláviu k poslušnosti, a tak jej hrozil inváziou nemeckých jednotiek zo susedného Bulharska a Maďarska. Dňa 25. marca 1941 sa Juhoslávia podrobila a podpísala tzv. Pakt troch, tak sa stala posledným nacistickým satelitom. Podľaq tohto paktu malo Nemecko rešpektovať juhoslovánsku suverenitu a územnú celistvosť a ďalej sa zaviazalo, že nebude požadovať priechod svojich nemeckých jednotiek touto zemou.

Hitlerovi sa síce zdalo, že jeho požiadavky voči Juhoslávii niesú nijak prehnané, ale juhoslovánsky ľud na dohodu reagoval veľmi rozhorčene. V hlavnom meste Belehrade na triede Terrazia Juhoslovania roztrhali Hitlerov portrét a odmietli Pakt troch prijať. O dva dni neskôr, 27. marca, uskutočnil generál Dušan Šimovič úspešný štátny prevrat. Vedúci predstavitelia vlády boli zatknutý a regent princ Pavol bol donútený vzdať sa trónu. Kráľom bol vyhlásený osemnásťročný princ Petar a nová vláda bola vytvorena z tých strán, ktoré sa nepodielali na dohode s Hitlerom.

Hitler sa rozzúril a jeho hnev padol na Mussoliniho, lebo jeho neúspešná invázia do Grécka zvrátila Hitlerove plány na vojnové operácie v roku 1941. Porážky Talianov v Grécku a Afrike povzbudily hnutie odporu vo Franczúzsku a tiež naznačili Franciskovi Frankovi v Španielsku, že by nebolo múdre vstupovať do takej vratkej koalície a účastniť sa vojny. Hitler teraz stál pred faktom, že kvôli juhoslovanskej rebelii, ktorá bolá talianskými neúspechmi určite povzbudená, bude musieť odložiť útok na Sovietský zväz. Vyjadril Mussolinimu svoje rozhorčenie, Mussolini sa mu pokorne ospravedlnil a prejavil svoju ľútosť nad tím, že dopis, v ktorom Hitlera informoval o svojich plánoch v Grécku, nebol doručený včas. V skutočnosti to Mussolini zariadil tak, aby dopis včas nedošiel. Jeho pokora a ospravedlnenia mali len zakryť, že porušil 11. prikázanie vojenského desatora: Nebudeš prehrávať! Hitler bol donútený účastniť sa vojenských akcií v Afrike a pomôcť neúspešným Talianom. Poslal tam generálporučíka Erwina Rommela s jednotkami, ktoré vytvorily legendárny Afrika Korps - a súčasne musel vyčleniť polmiliónovú armádu pre Grécko. Najprv však bolo nutné dobyť Juhosláviu a náležite potrestať tých drzých obyvateľov Belehradu, ktorí sa opovážili zneuctiť portrét najväčšieho z Nemcov všetkých dob.