Nasadené britské, australské a novozélandské jednotky začali ústup smerom k Aténam. Cesty boli úzke a všeliak sa točili, keď prechádzali nerovným terénom. Pozdĺž ústupových ciest zostávalo to, čo sprevádza porážku - horiace trosky domov a vozidiel, pozostatky rôznej výstroje, zdochliny koní a kráv, pohodená munícia a výstroj, stovky pokazených gréckych nákladných áut, talianske traktory uviaznuté v jamách od delostreleckých granátov alebo v kráteroch po bombách, k tomu ešte veľa papiera premočených dažďom. Nakoniec sa ústup zmenil v zmätený útek. Grécky vojaci i civilisti sa pomiešali s ustúpujúcimi Britmi. Vidiečania na koňoch i pešky, niektorí v nákladiakoch sa votreli medzi vojenské vozidla. Prevoz bol stále obtiažnejší. Keď sa cesta rozširovala, boli vedľa seba vozidla vo dvoch či troch prúdoch. Unavení vodiči zaspávali za volantami. Velitelia ich museli prebúdzať, aby pokračovali v jazde. Zmätok ešte zvyšovali útoky nemeckých lietadiel. Ľudia utekali z cesty a skrývali sa v príkopoch, a tím sa prevoz na ceste spomaloval až zastavoval. Britské letectvo nemohlo zasiahnúť, lebo všetky letiská boli obsadené Nemcami. Ustupujúce kolóni sa pohybovali veľmi pomali, niekedy rýchlosťou necelých 25 kilometrov za 12 hodín.
Skoro začalo byť jasné, že britské jednotky musia z Grécka stiahnuť čo najskôr. "Urobili ste všetko, čo bolo vo vašich silách," vyjadrila sa grécka vláda k pôsobeniu britských jednotiek v Grécku. "My sme skončili. Vojna však nieje ešte prehraná. Zachraňte zo svojej armády čo môžete, aby napomohla k víťazstvú niekomu inému." Unavené britské jednotky dosiahli 23. apríla južne pobrežie. V tej istej dobre grécky kráľ Juraj a vláda štátu odišli do Británie. Našťastie pre britských vojakov následujúce dve noci nesvietil mesiac - a za tmy sa podarilo evakuovať vojska na lode, ktoré tu na nich čakali. Počas dňa potom boli veľké dela zničené, tanky potopené do mora a zásoby pohonných hmôt zapálené. Keď Nemci dorazili k morskému pobrežiu, našli len spálené trosky.

Z pôvodných 56 000 vojakov sa ich zachránilo 43 000. Polovica sa ich vrátila do Egypta a druhá polovica bola presunutá na Krétu, ktorá bola ďalším Hitlerovým operačným cielom. Pokiaľ išlo i dobytie a ovládnutie balkánskych zemí Hitler mohol byť spokojný. Armáda polného maršála Lista zajala 90 000 Juhoslovanov, 270 000 Gréko, 13 000 Britov, Australčanov a Novozélanďanov - a na nemeckej strane bolo len 5000 mŕtvych a ranených. Nemci boli úspešným balkánskym ťažením nadšení, pretože im bol zaistený južný bok. Pred útokom na Sovietský zväz však nechceli v žiadnom prípade roztrúsiť sily. Útok bol načasovaný na začiatok mája, ale kvôli veľkým dažďom vo Východnom Prusku a neplánovanom balkánskom ťažení bol termín posunutý na koniec júna. Vodca preto nemal veľké pochopenie pre leteckú inváziu na ostrov Kréta, ktorú navrhol generál Kurt Student. Ten ako veliteľ nemeckých leteckých výsadkových sil pripravil a riadil letecký zásah pri útoku na Norsko a teraz horel túhou zmocniť sa tohto strategicky dôležitého ostrova v Stredozemnom mori. Student preniesol svoje nadšenie na ríšského maršála Goringa, o ktorom vedel, že sa "dokáže ľahko nadchnúť", a Goring ho poslal k Hitlerovi. Ten však v tejto chvíli nebol ochotný podniknúť nič - okrem plánu "BARBAROSSA".

"Znie to pekne," povedal generálovi Studentovi, "ale nemyslím, že je to reálne," Student sa nenechal odbyť. Argumentoval tým, že Kréta sa môže stáť nepotopiteľnou lietadlovou loďou, z ktorej bude luftwaffe môcť kontrolovať Grécko a útočiť na britské lode, dopravujúce vojenské posily a zásoby do Líbye a Egypta. Hitler nakoniec súhlasil a generál Student bol na vrchole blaha. K splneniu tejto úlohy chcel využiť všetky nemecké výsadkové sily. Malo to znieť impozantne, ale v tej dobe to predstavovalo jednu výsadkovú divíziu a pluk klzákov, ku ktorej bola pripojená horská divízia, ale mnohí výsadkári ešte len prechádzali výcvikom.

Plukovník Karl von der Heydte bol jedným z tých veliteľov plukov a praporov, ktorí boli 19. mája zhromaždení v uzavretej a dobre stráženej miestnosti hotelu Bretagne v Aténach. Von der Heydte bol potešený, keď na stene uvidel veľkú mapu ostrova Kréty. "Tak tam máme ísť," pomyslel si. Bol to vzdelaný muž a vedel, že na tomto ostrove stál povestný palác Knóssos. S Krétou bolo spojených mnoho antických legiend. Narodil sa tu vraj Zeus, najväčší z gréckych bohov, a vzniesol sa odtiaľ k slnku na krídlach z pier zlepených voskom bájny Ikaros, syn Daidalov. Žiar slnka však vosk roztavil, krídla sa rozpadli a Ikaros sa zrútil do mora. Von der Heydte bol trochu sklamaný, keď generál Student zhromaždeným veliteľom predložil svoj plán a informoval o tom, že budú ešte túto noc štartovať. Hotel bol len pár krokov od Akropole a von der Heydte toľko túžil po tom, aby mohol uvidieť Atény...! "Mám pocity dieťaťa, ktoré sa díva otvorenými dvermi do miestnosti plnej hračiek, ale nesmie vojsť dovnútra," povedal jednému z generálov.