Veliteľom britských síl na Kréte bol generálmajor Sir Bernard Freyberg z Nového Zélandu. Touto funkciou ho osobne poveril Winston Churchill. Churchill sa s týmto významným veliteľom stretol kedysi dávno v 20. rokoch na jednom vidieckom sídle v Británii. Sir Bernard Freyberg bol jedným z mála žijúcich nositeľov Viktoriinho kríža, vysokého britského vyznamenania za statočnosť. Churchill sa ho opýtal na jeho zranenia - Freyberg sa vyzliekol. Ohromený Churchill napočítal 27 jaziev. Freyberg k tomu skromne dodal: "Od jedne gulky či granátovej črepiny získate zpravidla dve jazvy, pretože väčšinou do tela musí nejak vniknúť a potom sa zase dostať von." Predseda vlády na toto stretnutie nikdy nezabudol. Za 2. svetovej vojny Freyberg pridal k počtu zranení ešte ďalších šesť. A tohto muža si vtedy Churchill vybral pre Krétu.
Pod Feybergovým velením bolo 27 000 britských vojakov evakuovaných z Grécka a tiež dve grécke divízie približne rovnakého početného stavu. Mal tiež niekoľko tažkých a ľahkých protilietadlových batérií, ale iba asi desať tankov. Churchill bol situáciov na Kréte veľmi znepokojený, a preto naliehal, aby na Krétu boli poslané ďalšie veľké tanky, aspoň tucet. Informoval Freyberga tiež o tom, že Nemci sa chystajú prekvapiť Krétu útokom zo vzduchu. Freyberg ho však 5. mája ujisťoval: "Nieje prečo sa znepokojovať, zo vzdušného výsadku strach nemám." Freyberg mal v skutočnosti strach z výsadku z mora, čo bolo dosť prekvapujúce, lebo Nemci v tomto spôsobu vedenia boja nemali skúsenosti. A okrem toho - britské lodstvo bolo v plnej sile v najväčšom krétskom prírodnom prístave v zátoke Suda.

Dňa 20. mája 1941 za včasného rána, ešte za tmy, dopravili nákladné auta plukovníka von der Heydte a jeho prapor na letisko. Vojaci si museli zapchať uši, aby neohluchli z burácania motorov 120 veľkých dopravných lietadiel. Poddôstojníci dávali pokyny svetlozelenými signalizačnými svetlami a smerovali vojakov k lietadlám. Von der Heydte nastúpil ako posledný. K svojmu vlastnému prekvapeniu hneď zaspal. Za úsvitu ho prebudil poručík: "Sme blízko Kréty, pane." plukovník vstal zo sedadla a išiel k otvoreným dverám. V diaľke uvidel Krétu. Znovu a znovu sledoval na svojich hodinách čas. Lietadla ako obrovský vtáci sa vznášali nad skalami. "pripraviť k zoskoku!" zaznelo a výsadkári vstali zo sedačiek. Upevnili padákové úchytky na tyči vedúcou stredom kabiny. Lietadlo klesalo. Von der Heydte cítil tlak v ušiach. "pozor!" plukovník pristúpil k dverám. Jeho vojaci sa tlačili za ním. Von der Heydte si všimol biele obláčiky, podobným chumáčkom bavlny, ktoré sa objavovali okolo nich. protilietadlové dela! Dole pod nimi ležala väznica Alikianós. Rozpoznávali ľudí v uliciach, všetci sa dívali hore k oblohe. Niektorí vybiehali z domov a utekali. Ako obrovskí čierni supi sa vznášali tiene lietadiel nad strechami domov. Zhora sa začali k zemi vznášať biele padáky. lukovník sa usmial: Vedel, že to sú figuríny, určené k odlákaniu palby na skutočných výsadkárov.

"Teraz!" Von der Heydte vyrazil prudko ako lyžiar na zjazde a snažil sa byť čo najďalej od čierneho hákového kríža na krídle lietadla. rúd vzduchu od vrtule s ním zatočil a potom ho vzniesol do voľného priestoru. Strašne mu hučalo v ušiach. Potom nasledovalo trhnutie a akási obrovská ruka mu vytlačila vzduch z plúc. potom pozrel hore a uvidel nad sebou otvorený padák.