Plľný maršál Alfred Gustav Jodl, náčelník nemeckého hlavného štábu, vošiel vojenským krokom do miestnosti, nasledovaný dvoma pobočníkmi. V ďalšej miestnosti čakal Eisenhower, prechádzal sem a tam a fajčil.

Trvalo temer 40 minut, než bola kapitulácia dohodnutá. Keď bola spísaná a podpísaná, Jodl sa postavil a zlomeným, temer plačúcim hlasom predniesol prosbu za nemecký ľud: "V tejto hodine možem len vyjadriť nádej, že víťaz bude s našou nadejou zachádzať šlachetne." Nikto neodpovedal. Bedell Smith potom Jodla odviedol k Eisenhowerovi do vedľajšej miestnosti. Vrchný veliteľ zachmurene sedel pri stole a pohľad jeho modrych oči bol chladný a tvrdý. Tichým hlasom sa Jodla spýtal, či rozumel tomu, čo podpísal. "Ja," odpovedal Nemec. Potom Jodl zasalutoval a odišiel.

Eisenhower vošiel do štábnej miestnosti a unavene zapadol do kresla. Vzdychol a povedal: "Myslím, že toto priamo volá po pohári šampanského." Kdosi flašu priniesol a otvoril ju. Žiadne veľké oslavy však nevypukli. Sekt nemal iskru, ale vrchný veliteľ oôsobil ešte viac unavenejši. Ešte horšie sa potom cítil, keď tesne pred spaním dostal od Sovietov správu, že odmietajú uznať kapituláciu podpísanú v Remeši a že požadujú novú v Berlíne. Ta tiež bola na druhý deň prijatá pri prepracovanej ceremónii, o ktorej Sovieti natočili skvelý dokumentárny film, oslavujúci víťazstvo Červenej armády vo Veľkej vlasteneckej vojne s Nemeckom.

Dwight Eisenhower tento film o niekoľko mesiacov neskôr videl, a keď zistil, že tam o remeši nieje ani zmienka, ani ho to nerozladilo.