Kapitulácia Nemecka
Kapitulácia Nemecka
Veľkoadmirál Karl Donitz v Hitlerovej samovražde spatril príležitosť, ako rozštiepiť Veľkú trojku. Veril, že Briti a Američania budu ochotni s Nemeckom jednať ako s baštou antikomunistickej aliancie. Aby oddelil Západ od Východu, bol ochotný k čiastočnej kapitulácii iba pred západnými Spojencami. Ako prvý krok poslal reichsfruhrer Heinrich Himmler do Švédska zvláštneho agenta, aby sa tam pokúsil vyjednať podmienky pre kapituláciu wehrmachtu iba na západe. Prezident Truman odpovedal, že jedinou priateľnou variantou je bezpodmienečná kapitulácia. To Himmlerovi neponechávalo inú možnosť ako spáchať samovraždu.
Na západe sa zatiaľ nemeckí vojaci vzdávali v celých húfoch a utekali tam i vojaci z východnej fronty, aby ich do zajatia vzali západní Spojenci. Tiež nemecké civilné obyvateľstvo na východe sa snažilo utiecť na západ. Nemci, ktorí stáli proti Montgomeryho 21. armádnej skupine, sa chceli vzdať do zajatia nielen sami za seba, ale i za tie jednotky, ktoré ešte bojovali proti Sovietom. Eisenhower Montgomerymu nariadil, aby ten druhý návrh odmietol, takže 4. mája zložili zbrane iba tie jednotky, ktoré stáli proti 21. armádnej skupine. Podobný pokus uskutočnili Nemci na strednom úseku fronty, proti Hogdesovi. Pokusili sa vzdať sa do zajatia, ale chceli, aby sa kapitulácia týkala i tych armád, ktoré v Československu a v Rakúsku bojovali proti Sovietom. Američania tento návrh naprijali a zakázali nemeckému civilnému obyvateľstvu prechádzať na západný breh Labe. Nebola samozrejme vyvinutá žiadna snaha tento zákaz prakticky uplatniť, a tak na západ utiekli ďalšie tisícky Nemcov.
Dňa 4. mája Donitz uskutočnil ďalší pokus o rozštiepenie Veľkej trojky, keď vyslala admirála Hansa von Friederburga na Vrchné veliteľstvo spojeneckých expedičných síl, aby požiadal o možnosť odloženia kapitulácie zostávajúcich nemeckých vojsk na západe. Eisenhower prostredníctvom Bedella Smitha odpovedal, že celková kapitulácia na východe i na západe musí prebehnúť súčasne. Vrchný veliteľ sa odmietol stretnúť s ktorýmkoľvek nemeckým veliteľom, pokiaľ nebude podpísaná bezpodmienečná kapitulácia. Nakoniec sa Donitz podvolil a o 2 hodine v noci na 7. mája sa generálovia Bedell Smith, Morgan, Bull, Spaatz, maršál Tedder, francúzsky generál Francois Sevez a sovietský generál Ivan Susloparov s ďalšími vyššími veliteľmi zhromáždili v Remeši v respiriu. Respirium, ktoré kedysi slúžilo chlapčenskej škole, teraz slúžilo Vrchnému veliteľstvu spojeneckých expedičných síl ako štábna miestnosť. Na stenách viseli mapy posiate zapichanými špendlíkami, šipkami a ďalšími značkami, ktoré dokazovali absolutnú a dokonalú porážku wehrmachtu na západe. Miestnosť bola tak malá, že sa velitelia Spojencov museli mačkať, aby sa mohli posadiť okolo guľatého stola.
Plľný maršál Alfred Gustav Jodl, náčelník nemeckého hlavného štábu, vošiel vojenským krokom do miestnosti, nasledovaný dvoma pobočníkmi. V ďalšej miestnosti čakal Eisenhower, prechádzal sem a tam a fajčil. Trvalo temer 40 minut, než bola kapitulácia dohodnutá. Keď bola spísaná a podpísaná, Jodl sa postavil a zlomeným, temer plačúcim hlasom predniesol prosbu za nemecký ľud: "V tejto hodine možem len vyjadriť nádej, že víťaz bude s našou nadejou zachádzať šlachetne." Nikto neodpovedal. Bedell Smith potom Jodla odviedol k Eisenhowerovi do vedľajšej miestnosti. Vrchný veliteľ zachmurene sedel pri stole a pohľad jeho modrych oči bol chladný a tvrdý. Tichým hlasom sa Jodla spýtal, či rozumel tomu, čo podpísal. "Ja," odpovedal Nemec. Potom Jodl zasalutoval a odišiel.
Eisenhower vošiel do štábnej miestnosti a unavene zapadol do kresla. Vzdychol a povedal: "Myslím, že toto priamo volá po pohári šampanského." Kdosi flašu priniesol a otvoril ju. Žiadne veľké oslavy však nevypukli. Sekt nemal iskru, ale vrchný veliteľ oôsobil ešte viac unavenejši. Ešte horšie sa potom cítil, keď tesne pred spaním dostal od Sovietov správu, že odmietajú uznať kapituláciu podpísanú v Remeši a že požadujú novú v Berlíne. Ta tiež bola na druhý deň prijatá pri prepracovanej ceremónii, o ktorej Sovieti natočili skvelý dokumentárny film, oslavujúci víťazstvo Červenej armády vo Veľkej vlasteneckej vojne s Nemeckom.
Dwight Eisenhower tento film o niekoľko mesiacov neskôr videl, a keď zistil, že tam o remeši nieje ani zmienka, ani ho to nerozladilo.
|