Paleolit
Staršia kamenná doba
Predstavuje najstaršiu a najdlhšiu etapu dejín ľudstva. Najnovšie objavy v Afrike naznačujú, že začiatky ľudskej kultúry a spoločnosti možno posunúť takmer až k hranici 3 miliónov rokov. Najstaršie nálezy v Európe pochádzajú z obdobia pred 1,5 a na našom území okolo milióna rokov. Jeho koniec sa kladie zvyčajne do rozhrania 9.-8.. tisícročia pred naším letopočtom.
Jednotlivé úseky paleolitu zhruba zodpovedajú príslušným stupňom vývinu človeka (rod Homo): starý(Homo habilis a Homo erectus - pitekantrop), stredný (Homo sapiens - neandrtálec), mladý (Homo sapiens sapiens – človek súčasného typu). Paleolitická spoločnosť sa vyvíjala relatívne pomaly, no prešla veľkým progresom; od prvobytnej tlupy po matrilineárnu rodovú spoločnosť. K prvým dokladom ľudskej činnosti patria nástroje jednoducho opracované z okruhliakov, neskôr pästné kliny a úštepové nástroje. Až v mladom paleolite sa rozvinula dokonlejšia výroba štiepanej kamennej industrie. Paleolitický človek sídlil najmä v jaskyniach a skalných previsoch, obživu koristnícky získaval lovom zveri a zberom plodín. Napriek jeho stálej závislosti od prírodného prostredia, kolektívna činnosť pri love a práci podnietila rozvoj ľudskej reči, abstraktného myslenia i pravekého umenia.
Významnými náleziskami na Slovensku sú najmä Mnešice, Seňa (úštepová industria), Kechnica a Poľov (pästné kliny), Gánovce a Šaľa (pozostatky neandertálskeho človeka), Moravany nad Váhom (soška Venuše z mamutoviny spred takmer 23 000 rokov).

Mezolit
Stredná kamenná doba
Nepatrí medzi vývojové fázy celosvetového dosahu a vzhľadom na geografické obmedzenie iba na časť Eurázie sa pokladá z hospodárskeho a kultúrneho hľadiska skôr za záverečnú etapu paleolitu. Kým začiatok mezolitu sa datuje rozhraním 9.-8. tisícročia pred n.l., jeho spodná hranica kolíše, čo súvisí s nerovnomerným prenikaním neolitu, ba často s jeho súbežným jestvovaním s mezolitom v jednotlivých oblastiach. Pre strednú Európu sa jeho koniec stanovuje zhruba 6.-5.tisícročím pred n.l.
Život mezolitskej spoločnosti ovplyvnili výrazné klimatické zmeny. Ktoré nastali po ústupe posledného (würmského) zaľadnenia, keď došlo k rýchlemu otepleniu a zvlhčovaniu podnebia. Hlavným zdrojom obživy bol lov nemigrujúcej zveri, no i rybolov a zber plodín. Mezolitský človek žil v menších skupinách a sezónne sa pohyboval len na neveľkom priestore. Sídliská vznikali najmä ny vyvýšených miestach v blízkosti vôd. Menšie chatky a prístrešky s kolovou konštrukciou sa budovali z vetiev, kôry a rákosia, najčastejšie priamo na povrchu. Štiepaná kamenná industria sa vyznačuje pomerne malými rozmermi a geometrickým tvarovaním.
Mezolitské sídliská na Slovensku vznikali najmä na pieskových dunách v okolí dolného Váhu (Veľká Mača pri Seredi) a Malého Dunaja. Menšie sídliská sú doložené aj na východe (Barca, Streda nad Bodrogom, Silická Jablonica).

Neolit
Mladšia kamenná doba
Kvalitatívnym zlomom vo vývoji pravekej ľudskej spoločnosti sa stal prechod od koristníckeho k produktívnemu spôsobu hospodárenia. Tento proces, nazývaný i ako "neolitická revolúcia", začal okolo 8. tisícročia pred n.l. v oblasti Blízkeho východu, odkiaľ sa postupne kolonizačnými vlnami rozšíril. Na Slovensku sa neolit sformovl na rozhraní 6.-5. tisícročia pred n.l. a trval do začiatku 3. tisícročia pred n.l.
Charakteristickou črtou neolitickej civilizácie je vznik poľnohospodárstva, pestovanie kultúrnych plodín, domestikácia a chov zvierat, vznik remesiel (hrnčiarstvo a tkáčstvo). Rozšíril sa sortiment kamenných nástrojov a zdokonalili sa spôsoby ich spracovania brúsením, hladením a vŕtaním. Usadlý spôsob života podnietil zakladanie osád, ktoré pozostávali z veľkých obdĺžnikových viacpriestorových kolových domov, dlhých zvyčajne 20, no niekedy až 60 metrov. Obývali ich matriarchárne veľkorodiny, ich základom bola už párová rodina.
Najstaršie neolitické osídlenie Slovenska predstavuje ľud kultúry s lineárnou keramikou. Neskôr došlo k diferenciácii vývoja: pre oblasť juhozápadného Slovenska je typická želiezovská skupina, ny východnom Slovensku je to bukovohorská kultúra. Táto územná odlišnosť sa prejavila aj koncom neolitu v rámci lengyelského, resp. tiszapolgárskeho okruhu. Významné neolitické náleziská: Barca, Bíňa, jaskyň Domica, Hurbanovo, Lužianky, Nitra, Svodín, Štúrovo, Veľké Raškovce.

Eneolit
Neskorá kamenná doba
V období zahrnujúcom približne celé 3. tisícročie pred n.l. využíval praveký človek dva druhy výrobného materiálu: tradičný kameň i kovy (najmä meď); preto sa označuje i ako medená doba.
Začiatkom eneolitu došlo k výraznému pokroku v obrábaní pôdy pomocou dreveného (niekde parohového) oradla, ťahaného dobytkom. To umožnilo osídľovať a obrábať i menej úrodné oblasti. Zvýšeni poľnohospodárskej produkcie, ďalší rozvoj remesiel (ťažba hornín, metalurgia), ako aj výmenný obchod viedli k výrazným zmenám vo výrobných i spoločenských vzťahoch. Eneolitická spoločnosť sa začala už vnútorne majetkovo diferencovať a matrilineárny rodový systém postupne nahradil patriarchát.
Mapa eneoloitických kultúr na Slovensku je veľmi pestrá. V staršom eneolite pretrvávala v jeho západnej časti lengyelská kultúra (skupiny Brodzany-Nitra, Ludanice, Bajč) a na východnom Slovensku polgárska kultúra (tiszapolgárska, bodrogkeresztúrska a lažnianská skupina). Obe vystriedala bádenská kultúra (kultúra s kanelovanou keramikou), ktorá okrem úrodných nížin je doložená aj výšinnými sídliskami v oblstiach Liptova, Turca a Spiša. Objavuje sa žiarové pochovávanie, no aj hroby pod mohylami, ba aj hromadné hroby (Nitrianský Hrádok). Koniec eneolitu sa vyznačuje množstvom paralelných, no diferencovaných skupín: Bošáca, Kosihy-Čaka, Nyirség-Zatín a skupina východoslovenských mohýl. Kultúra šnúrovej keramiky ako aj kultúra ľudu zvoncovitých poháro zasiahla Slovensko len čiastočne a ojedinele.