Mýtus hovorí, že slnečný boh stvoril prvého inka Manca Capaca a jeho sestru Mamu Ocllo uprostred jazera Titicaca a prikázal im, aby priniesli indiánom žijúcim v temnom barbarstve svetlo civilizácie. Manco niesol zlatú palicu. Slnečný boh mu prikázal, že keď príde na miesto, kde je pôda taká úrodná, že sa celá palica do nej zaborí, aby ju pichol do zeme a založil tam mesto. Po dlhom putovaní a dobrodružstvách sa palica zaborila do zeme a zrodilo sa Cuzco. Existujú však ešte mnohé variácie na túto tému.
Inkovia dobyli údolie, zničili pôvodných obyvateľov a založili polygamnú spoločnosť. Ako ostatné národy, používali brúsené kamenné sekery, obrábali a odvodňovali pôdu, za základ svojho štátu považovali ailju (základná sociálna jednotka, skupina ľudí, spoločne obrábajúcich pôdu), ako domáce zviera chovali lamu skrotenú už 2000 rokov. No len Inkovia sa vyznačovali organizačným talentom. Inkovia sa rozpínali tak ako všetky veľké ríše, dobývaním.

Ako žil ľud
Kečuánci boli andskí Indiáni. Sústrednej postavy, zavalití, majú veľké ruky, úzke kĺby, neúmerne široký hrudník (uľahčoval im dýchanie v riedkom vysokohorskom vzduchu), dobre vyvinuté dolné končatiny, široké nohy, veľkú lebku, vyčnievajúce lícne kosti, malé mandľovité oči. Ženy sú menšie, útlejšie, zdanlivo krehké, no schopné veľmi veľkého napätia - už 24 hodín po pôrode pracujú na poli. Majú svetločokoládovú, až tmavobronzovú pleť. od ostatných príslušníkov svojej rasy sa líšili najmä telesnou vytrvalosťou. Svoju vrodenú odolnosť zvyšujú žuvaním prírodného anestetika koky.


ODIEVANIE
Purik sa obliekal jednoducho a nenápadne. Nosil poncho zvané onka, utkané zvyčajne z alpačej vlny.
Bol to napoly zložený kus látky, na obidvoch stranách zošitý, s jedným otvorom pre hlavu a dvoma pre ruky. V noci , alebo v chladné dni si ešte prehadzoval cez plecia iakolju, druhú časť vlneného odevu. Tretiu a poslednú časť tvorili nohavice upevnené v páse farebnou vlnenou páskou, ktoré nosili muži od štrnásteho roku. Ak pracoval na poli, zväzoval si dlhé vlasy stuhami, ak išiel na trh, alebo slávnosť, urobil si účes. Čo sa týka obuvi, chodil zväčša v sandáloch. Aj ženy sa obliekali jednoducho. Spletené vlasy si zväzovali vlnenými stuhami a nosili náušnice z medi, zlata, alebo mušlí. Používali sa malé hrebene z tŕňov, alebo z lešteného dreva čonta. Kroj Inka sa podobal kroju poddaných, ale bol utkaný z najjemnejšej vikunej vlny. Ani jeden si však neobliekol dvakrát a hneď ho po použití spálili, aby sa toho nemohol dotknúť nik.



REČ
Oficiálnou inkskou rečou bola kečuánčina, je živým jazykom. Mala gramatické pravidlá, hoc nemali písmo. Je veľmi melodická, je veľký rozdiel vo výslovnosti i vo význame.