Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Inkovia
Dátum pridania: | 30.11.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | demo | ||
Jazyk: | Počet slov: | 5 991 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 22.4 |
Priemerná známka: | 2.94 | Rýchle čítanie: | 37m 20s |
Pomalé čítanie: | 56m 0s |
Nemá členy, množné číslo tvorí príponou - kuna, pozná rody, prídavné mená slovesá, zámená, predložku a príslovky. Je taká bohatá, že je obdivuhodné, v akej čistej forme si ju dokázali zachovať, keď nepoznali písmo.
Dodnes hovorí vyše 48,6% Peruáncov kečuánsky.
Kailja ljapi Tu
Panunki spi
Čaupi tuta o polnoci
Hamusak prídem.
MANŽELSTVO
Keď mladík dovŕšil dvadsiaty rok, žiadalo sa, aby sa oženil. Ak to neurobil, ženu mu vybrali. Ostať starým mládencom tu nebolo zvykom, ba ani to nebolo dovolené. Príslušnici vyšších tried sa sobášili za slávnostných ceremónií, o svadbe nižších kruhov nevieme takmer nič. Manželstvo sa uzatváralo skôr z hospodárskej nutnosti než z lásky. Dvorenie bolo neznámym pojmom. Ak muž potreboval ženu, vyhliadol si nejakú, začal chodiť do domu jej otca, pomáhal mu pri práci a s dievčaťom udržiaval predmanželský pohlavný styk, pretože na panenstvo sa tu nekládol zvláštny dôraz. Sobášny obrad bol jednoduchý: snúbenci si podali ruky a vymenili si sandále. Žena sa však po obrade nestávala otrokyňou. Mnohoženstvo existovalo len vo vyšších kruhoch. Inka mal vyše 700 súložníc. Vyšší úradníci mali zvyčajne viac žien, z ktorých prvá bola vždy hlavnou ženou. Vždy na jeseň sa spoločná pôda rozdelila. Každému manželskému páru, patriacemu do niektorého ailju pridelil predstavený obce pás zeme. Množstvo pôdy záviselo od počtu osôb, ktoré mala vyživiť.
Územie ailju sa rozdelilo na tri časti:
1. obyvateľom obce
2. Inkovi (štátu)
3. slnku (štátnemu náboženstvu)
Pôda určená Inkovi a slnku sa obrábala spoločne, v rámci dane.
STAVBA DOMU
Indián si staval dom za pomoci príbuzných. Pravouhlá stavba ako dnes pozostávala z jednej miestnosti bez okien a s jediným vchodom.
Múry boli postavené z neotesaných kameňov pospájaných hlinou, alebo z tehál sušených na slnku. Funkciu dverí plnil vlnený záves. Sedlová alebo ihlanovitá strecha bola veľmi starostlivo pokrytá trávou a spočívala na sukovitých koloch z kríkov. Dom nemal ani komín, ani ohnisko. Dym, ktorý vystupoval z primitívneho krbu, musel si hľadať cestu cez škáry v streche. Podlahu z udupanej hliny pokrývali kožušiny z lám alebo alpak. V miestnosti nebol nijaký nábytok.
Len náčelník kmeňa mal právo používať stoličku. Indián sedel na hlinenej zemi, pravdepodobne na starom koberci alebo na kuse vlnenej látky. Spával na kožušine z lamy alebo na pokrývke.