V Rumicolke stojí dodnes nádherná mestská brána. Inkovia nepoužívali klince ani drevo, okrem trámov zviazaných prútím, ktoré niesli slamou pokrytú strechu. Oblúky používali len pri stavbe mostov. Významné je sídlisko Pisac - mestečko a terasovité polia ležia (visia) na vrchole skalného masívu. Je to celý rad opevnení, podzemných chodieb, múrov brán. Známe sú slnečné hodiny umelecky postavené na prírodnej skale. Sú typickým príkladom organickej architektúry. Známa je aj pevnosť Ollantay tambo (Oljantajov poštový dom).Staré mesto pozostáva z veľkého námestia, do ktorého ústia hlavné ulice a nad ním sa týči ohromná pevnosť, vytesaná do prírodnej skaly.
Obraz ešte dopĺňajú vyrvané terasy polí. pevnosť pozostáva z obytných miestností a zásobární a je obklopená kamenným valom. Machu Picchu objavil Hiram Bingham až v roku 1911. Je to komplex terás, domov so štítmi chrámov, posvätných miest a príbytkov. Mesto bolo predovšetkým pevnosťou. Vchádzalo sa doň kamennou bránou s masívnymi dverami. Strechy pokrývala hrubá, veľmi trvanlivá vrstva trávy.

Limatambo - jedna zo staníc na 2000 km ceste z Cuzca do Quita a poslednou zastávkou pred "hovoriacou riekou" Apurimac.
Vilcas - huaman, odpočinkové miesto na ceste do Cuzca, ktoré hľadí na spenenú rieku Vischongo. Vypína sa tu kamenná tupá pyramída.
Inkská architektúra slúžila praktickým požiadavkám.
Bonbón - osada ležiaca vo výške 4000 m. Nad riekou sa vinie visutý most.
Huánaco - kedysi ohromné mesto
Cajamarca - tu zajali a popravili inkského kráľa Atahualpu.
Tomebamba ij Cuenca - sa nachádzajú na otvorenej nížine v blízkosti 2 riek.
Quito - posledná stanica na 2000 km ceste od Cuzca, patrila medzi väčšie mestá.

Bolo by únavné vymenúvať všetky príklady inkskej jednotnej architektúry.
Nijaký iný národ nedokázal vybudovať rovnaké mestá na takom rozsiahlom území a v natoľko odlišných geografických podmienkach ako mala ríša Inkov. A pritom gigantické kvádre (20 t), opracované kamennými nástrojmi, umelecky otesané okraje tesne priliehajú k sebe, dopravovali Indiáni bez ťažných zvierat a dvíhali vlastnou silou.
Kamenné kladivá a dláta sa zhotovovali z ťažkého jemnozrnného kameňa ako hematit, bazalt atď. Kvádre lámali tak, že našli na skale trhlinu, vyvŕtali tam niekoľko dier a vrazili do nich drevené koly nasiaknuté vodou, ktoré zväčšením svojho objemu roztrhli skalu.
Poznáme aj inkské kameňolomy.
V Huaccote sa dobýval čierny andezit.
V Rumicolke - jemnozrnné kvádre. Vieme, že indiáni nepoznali koleso.