AMERICKÁ OBČIANSKA VOJNA
(OBČIANSKA VOJNA V USA)
Keď Anglicko zakladalo v severnej Amerike v 17. storočí kolónie, privážalo na prácu na bavlníkových, tabakových a ryžových plantážach čiernych otrokov z Afriky. Bavlnársky americký juh žil z práce týchto otrokov. Na juhu sa rozprestierali bohaté latifundiá (plantáže) . Neboli tu takmer žiadne továrne, výrobne. Po roku 1776, keď americké kolónie získali samostatnosť a v roku 1783 zvíťazili vo vojne za nezávislosť nad Anglickom, vznikli z 13.-tich amerických kolónií Spojené štáty americké.
Juh v rámci Spojených štátov existoval tak, že Severu predával bavlnu, cukrovú trstinu, ryžu, tabak, a za to nakupoval priemyselné výrobky. Keďže Ústava Spojených štátov ponechala vyriešenie otrockej otázky na vôli jednotlivým federálnym štátom, na americkom Severe zrušili otroctvo pomerne skoro. Tam pracovnou silou zostali remeselníci a robotníci, ktorí však pracovali za nízke mzdy a v zlých životných podmienkach. Na Severe získaval život čoraz priemyselnejší a obchodnejší charakter.
Starý Juh
Významným znakom Juhu bolo poľnohospodárstvo, nemenný spoločenský a sociálny systém, záľuba v boji (najlepší americkí vojaci pochádzali z Juhu) i aristokratická, bohatá vrstva. Tá určovala politiku Juhu.
„Starý Juh“ bol opradený mýtami – vytvoril sa zidealizovaný obraz láskavého starého pána, popíjajúceho na verande svojho sídla, lemovaného bielym stĺporadím, svoju whisky s ľadom a mätou, šťastných černochov spievajúcich si na poli pri nikdy nekončiacom zbere, koketných krások, ktorým sa za mesačného svitu pod magnóliami dvoria mladí gavalieri. Samozrejme, tento obraz „Starého Juhu“ bol prehnaný. Klíma a prírodné podmienky umožňovali na Juhu pestovať plodiny vo veľkom, z čoho sa odvinul plantážnický systém a čierne otroctvo.
- Plantážnici žili často naozaj v prepychu, ako ich opisujú legendy, s dostatkom voľného času aj peňazí, aby mohli pestovať umenie pohostinnosti, vybrané správanie, vzdelanosť i politiku. V skutočnosti však mali menej času, ako hovoria legendy, pretože boli pánmi veľkého poľnohospodárskeho podniku. Ani ich manželky nemali toľko času na sladké ničnerobenie – zatiaľ, čo plantážnik dohliadal na obchody, musela jeho manželka viesť veľkú domácnosť s množstvom otrokov, starať sa o jedlo, prádlo, upratovanie, o chorých, a robiť stovky ďalších vecí. Preto sa často sťažovali, že „najväčším otrokom na plantáži je manželka.“ Manželky a ženy všeobecne mali na Juhu odlišné postavenie ako na Severe: Južanské ženy nemohli samostatne a nezávisle myslieť, vzdelávať sa, a spoločenské pravidlá im neumožňovali vzoprieť sa manželovi, ktorého názory museli prijímať za svoje, „byť na ozdobu a neprekážať“.
- Okrem plantážnických latifundií boli na Juhu i menšie farmy s dvomi-tromi otrokmi a v lesnatých krajoch Virgínie, Tennessee a Kentucky jednoduché farmy bez otrokov. Takisto sa tu nachádzala i skupina veľmi chudobných ľudí, typických pre Európu z polovice 19. storočia.
- Postavenie otrokov na Juhu bolo neutešené. Nemali žiadne občianske práva, nemohli vlastniť majetok, nemohli byť účastníkmi súdneho konania, nemohli sa vzdelávať a bielymi Južanmi boli prezentovaní ako ich vlastný majetok. Otroci mohli byť ľubovoľne predávaní, odtrhnutí od svojej rodiny, za neposlušnosť bičovaní. Otroci, ktorí pracovali na poliach, bývali väčšinou v jednoduchých drevených chatrčiach s jednou - dvoma miestnosťami, s hlinenou podlahou a často i bez okien. Za výsadu bola považovaná práca domácich sluhov alebo remeselníkov. Proti bezprávnemu postaveniu otrokov vznikali nielen ich vzbury, ale najčastejšími metódami bolo ulievanie sa z práce a podivuhodná zmes prirodzeného nepriateľstva k bielym a závislosti na nich.
- „Starý Juh“ sa od severných štátov USA odlišoval i architektúrou, prístupom k práci, záľubou v boji, armáde a ideálom „plantážnického gentlemana“. Nakoniec činila „Starý Juh“ odlišným aj všeobecne zdieľaná viera, že je iný.
V USA teda po vyhlásení nezávislosti existovali dve ekonomiky a dva sociálne systémy v rámci jedného štátu. Spory o
-rozširovanie otroctva, resp. snahy o jeho eliminovanie,
-ekonomické spory medzi Južanmi, ktorí požadovali nízke clá a Severanmi, ktorí naopak chceli chrániť slobodnú ekonomiku USA,
-spory o práva jednotlivých štátov USA (presadzovali ich Južania), resp. o väčšie právomoci federálnej vlády (snahy Severu) – to všetko vyvolalo rozdelenie krajiny na dva tábory a krok za krokom viedlo k občianskej vojne.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Občianska vojna v USA (najlepšie spracovanie pre študentov VŠ)
Dátum pridania: | 07.10.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Mike78 | ||
Jazyk: | Počet slov: | 7 151 | |
Referát vhodný pre: | Vysoká škola | Počet A4: | 28.1 |
Priemerná známka: | 2.92 | Rýchle čítanie: | 46m 50s |
Pomalé čítanie: | 70m 15s |
Zdroje: J. Opatrný – „Válka severu proti jihu“, Československo 1987/2001, „Dějiny Spojených států amerických“, ČR 2000, Jefferson Davis – „The Rise and Fall of the Confederate Government“, USA 1881/1992. Vzostup a pád konfederačnej vlády. Bývalý prezident popisuje vzťahy vo vnútri konfederačnej vlády z pohľadu najvyššieho predstaviteľa štátu, situáciu Juhu ako i jeho armády., Jefferson Davis – „The Randall, Donald – „The Civil war and Reconstruction“, USA 1961/2002, Stephenson, Coulter – „A History of the South“. USA 2000. Rozsiahla 10-zväzková edícia, vyšla v 50.-tych rokoch 20. storočia na Louisianskej univerzite, hovorí o predpokladoch vojny, jej priebehu, Rekonštrukcii. Sú tu názory južanských politikov i konfederačnej vlády, postoj republikánskej administratívy na Severe, Lincolnove predstavy o obnove Juhu.