Prvé spory

Po vojne za nezávislosť rozširovalo USA svoje územie až k pobrežiu Tichého oceánu. Kúpou rozsiahleho územia Louisiany v r. 1803 od Napoleona začali USA s expanziou na západ. Po vojne s Mexikom v rokoch 1846 – 48 odstúpilo Mexiko Spojeným štátom veľké územia - dnešné Nové Mexiko, Arizonu, Nevadu, Utah, Colorado a Kaliforniu. Tu prichádza k sporom Severu a Juhu. Sever začal odmietať požiadavky Juhu, aby na nových južných územiach bolo uzákonené otroctvo. Keďže Južania mali v Kongrese väčšinu a každé nepohodlné rozhodnutie zmietli zo stola, muselo prísť ku kompromisu (Missourský kompromis - 1820, Kompromis Arkansas/Michigan - 1836, Clayov kompromis - 1850). Do Únie boli pozvané vždy 2 štáty, jeden s otrokárskym zriadením a jeden bez. V roku 1850 však nastal obrat – Južania postupne stratili väčšinu v Kongrese aj Senáte a Kongres navrhol pozvať Kaliforniu do Únie ako slobodný štát bez ústupku Južanom - ďalší, otrokársky štát nemal byť pozvaný. Pobúrení južanskí demokrati sa vzopreli a dali zreteľne na vedomie prezidentovi Taylorovi i Kongresu: Buď sa zachová princíp kompromisu, alebo nemôžu zaručiť, že južné štáty zostanú v rámci Únie. Nakoniec ku kompromisu v r. 1850 došlo, ale neuspokojil ani Sever ani Juh.
Na Severe začali silnieť tzv. „oslobodzovacie tendencie“, ktoré vyústili v 30. rokoch 19. storočia v založenie radikálneho protiotrokárskeho hnutia – abolicionizmu. Anglicko (1834) a Francúzsko (1848) už definitívne zrušili otroctvo, ktoré vlastne prežívalo len v USA, na ďalekom Východe a formou nevoľníctva v cárskom Rusku.
V 40. a 50. rokoch 19. storočia sa v USA stali bežné úteky černochov z južných plantáží, ktorým pomáhali abolicionisti na Severe. Poskytli im slobodu, ubytovanie, jedlo, prácu. Ďalšou ranou Južanom bolo spojenie sa niekoľkých strán v roku 1854 do novej – Republikánskej strany. Tá si vytýčila za cieľ postupné eliminovanie otroctva a jeho konečné zrušenie. Na zabezpečenie prevahy nad Južanmi chcela zaviesť bezplatné prideľovanie pôdy novým prisťahovalcom z Európy (slobodní roľníci a robotníci, ktorí konkurovali lacnou prácou otrokom na Juhu).

Tri veľké krízy – Kansas, Prípad Dreda Scotta a Harpers Ferry

Napätie, vyvolané odmietaním vracania utečených otrokov na Juh, abolicionistami, stratou prevahy Južanov v Kongrese a radikalizujúcou sa verejnou mienkou na Severe i na Juhu, sa stupňovalo a začalo kulminovať v r. 1856 v novom federálnom teritóriu – Kansase. Povstalci neuznali južanského guvernéra a zvolili si vlastného. Kansas mal tak 2 vlády, dvoch guvernérov a 2 hlavné mestá. Slabosť federálnej vlády, čoraz viac roztrieštenej medzi Sever a Juh, sa prejavila v jej neschopnosti niečo podniknúť. V Kansase vypukla krvavá občianska vojna. Násilie v Kansase vyvolalo vo Washingtone zúrivé debaty medzi Južanmi a Severanmi. Vláda prezidenta Buchanana (demokrat) si veľmi poškodila u voličov svojím tvrdohlavým presadzovaním „južanského“ Kansasu a pripravila sa o šancu na opätovné zvolenie.
Po prvej vážnej kríze prišli ešte dve – súdny proces s Dredom Scottom a Brownov útok na Harper´s Ferry: V čase kansaských nepokojov otriasol Úniou veľký súdny proces s Dredom Scottom, černochom z Missouri. V marci 1857 Najvyšší súd USA neuznal Scotta za slobodného a uvrhol ho naspäť do otroctva, pričom argumentoval tým, že otrokársky štát nemusí považovať za právoplatné udelenie slobody otrokovi slobodným štátom. Scott sa totiž presťahoval naspäť z Illinois do Missouri, kde platilo otroctvo. Mnoho ľudí sa s úžasom pýtalo: „Ako je vôbec možné, že už raz slobodný človek je znovu otrokom?“ Rozsudok Najvyššieho súdu rozdúchal opäť vášne medzi Severom a Juhom. Brownov útok ich spečatil:
V októbri 1859 sa vynoril veterán kansaskej občianskej vojny – fanatický abolicionista John Brown so skupinou banditov vo Virgínii (otrokársky štát) a prepadol sklad federálneho vojska v Harper´s Ferry s cieľom rozdať zbrane černochom na Juhu a vyvolať revolúciu. Federálna armáda vzburu však potlačila, Browna obžalovali z vlastizrady a obesili. Súdny proces s Brownom sledovalo celé USA, na Juhu s nevraživosťou a strachom, na Severe so zúrivosťou a zaťatosťou. Po jeho poprave (guvernér južanského štátu Južná Karolína mu neudelil milosť) sa na Severe rozpútala obrovská protijužanská kampaň. Najzávažnejším dôsledkom Brownovho útoku na Harper’s Ferry bolo to, že po ňom už Južania nemali najmenšiu chuť rozlišovať medzi Johnom Brownom a Republikánskou stranou. Bol to teroristický čin a ten vždy otrasie verejnosťou. Južanskí zastánci statu quo nahádzali do jedného vreca tých, ktorým išlo o udržanie otroctva v jeho doterajších hraniciach, s tými, ktorí chceli utopiť južné štáty v krvi. Po celú zimu na prelome rokov 1859 a 1860 zaplavovali Juh divoké zvesti o nových teroristických výčinoch a každý návštevník zo Severu bol automaticky považovaný za podozrivého.
Brownov útok spoľahlivo rozdelil Sever a Juh na dva nepriateľské tábory. Po októbri 1859 už bolo jasné, že Únia smeruje k občianskej vojne.

Rozpad Demokratickej strany a Lincolnove víťazstvo vo voľbách. 6. novembra 1860

V tejto hysterickej nálade nadišli prezidentské voľby 1860. Demokratická strana, ktorá mala mnoho voličov na Severe aj Juhu, nominovala na post prezidenta Stephena Douglasa, ostrieľaného kongresmana. Republikánska strana neznámeho advokáta z Illinois, Abrahama Lincolna. S víťazstvom Lincolna sa nepočítalo, v minulých voľbách dostal kandidát republikánov málo hlasov. Južania však zistili, že situácia sa zmenila. Douglas sa pod vplyvom radikalizujúcej sa verejnej mienky, začal otáčať Južanom chrbtom, vydal vyhlásenie o zastavení šírenia otrokárstva. Lincoln sa vyjadroval ešte radikálnejšie – otrokárstvo je vred na tele Únie a poškodzuje ju ekonomicky aj politicky.
Južania sa cítili ohrození. Šmahom by prišli o otrokov, lacnú pracovnú silu, a tým aj o majetok, odštiepili sa od demokratov a vytvorili Konštitučnú Demokratickú stranu s vlastným kandidátom Breckinridgeom (leto 1860). Ten hlásal uzákonenie neobmedzeného otroctva v teritóriách a strhol na svoju stranu v podstate celý Juh. Douglas sa zišiel so zvyškom demokratov v Baltimore a vytvorili Národno-demokratickú stranu. Vznikla aj štvrtá strana, Strana ústavnej jednoty s kandidátom Bellom, ktorá sa pokúšala udržať Úniu pokope. Tak zmizlo posledné puto Únie – posledná celonárodná strana. Rozpad Demokratickej strany a hlboká roztržka medzi Severom a Juhom umožnili Lincolnovi vyhrať voľby.
6. novembra 1860 zvíťazil 1. protiotrokársky kandidát v histórii USA, Abraham Lincoln (39,8 % hlasov). Douglas získal 29,5 %, Breckinridge 18,1 %, a Bell 12,6 %.