referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Nadežda
Pondelok, 23. decembra 2024
Občianska vojna v USA (najlepšie spracovanie pre študentov VŠ)
Dátum pridania: 07.10.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Mike78
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 7 151
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 28.1
Priemerná známka: 2.92 Rýchle čítanie: 46m 50s
Pomalé čítanie: 70m 15s
 

Prvý konfederačný vpád na Sever. Antietam – 17. septembra 1862

Južania, posmelení ústupom „tých otravných ľudí od Richmondu“, nasledovali deprimovanú federálnu armádu, ktorá strácala chuť bojovať, a v druhej bitke pri Bull Run ju znovu porazili. Napriek tomu, že konfederačná armáda vŕšila víťazstvo na víťazstvo, bez uzavretia mieru to nič neznamenalo. Preto geniálni konfederační stratégovia - Robert E. Lee a jeho generál Stonewall Jackson (vyhlásený po vojne za najlepšieho amerického generála 19. storočia) usúdili, že je čas na prvý veľký vpád do Marylandu a Pennsylvánie. Po dobytí Washingtonu mienili navrhnúť Lincolnovi mierové rokovania. Armáda Konfederácie vtrhla do Marylandu a vo Washingtone vypukla panika.
Lincoln posiela proti Južanom 70 tisícovú armádu a 17. septembra 1862, ktorý vojde do dejín ako najkrvavejší deň americkej občianskej vojny, sa strhne zúrivý boj pri Antietame (na Juhu nazývaným Sharpsburg). Federáli mali na svojej strane šťastnú náhodu – objavili na zemi sa povaľujúce rozkazy generála Lee, ktoré stratili konfederační vojaci. Spoznali silu a zámery jeho armády a prichystali Južanom pascu. Krvavý celodenný boj, ktorý účastníci opisovali ako desivú nočnú moru, kde každý zabíjal každého, končí síce nerozhodne, ale konfederačná armáda sa nakoniec dáva na ústup naspäť do severnej Virgínie. Únia stratila 12 000 vojakov a Konfederácia
13 700, čo vypovedalo o hrozných jatkách a neúspechu Konfederácie.

Oslobodenie otrokov. 1. januára 1863

Antietam mal mimoriadny ohlas i v Európe. Konfederácia stratila svoju prestíž ako neporaziteľná, víťazná strana konfliktu. Kým sa v Konfederácii mlčalo o debakli, Lincoln pod vplyvom odrazenia útoku vydáva Deklaráciu o oslobodení otrokov v Konfederácii (nevzťahovala sa na pohraničné štáty Maryland, Kentucky a Missouri, ktoré zostali v Únii; platná od 1.1.1863) a Homestead Act (zákon o bezplatnom prideľovaní pôdy prisťahovalcom, čím chcel iniciovať prisťahovalectvo z Európy a zväčšenie federálnej armády Írmi, Škótmi, Nemcami,…).
Lincolnove oslobodenie otrokov bol predovšetkým politický akt. Účelom bolo spraviť z čoraz viac nepopulárnej vojny spravodlivú, odstaviť európske štáty od angažovanosti vo vojne a vyvolať revolúciu na Juhu.
Prezident Davis vystúpil v konfederačnom Kongrese s ostrým vyhlásením – „Pretože sa pán Lincoln mieša do vnútorných vecí Konfederácie a chce rozpútať revolúciu otrokov na Juhu, budú všetci zajatí federálni (bieli) velitelia černošských oddielov súdení podľa zákonov Konfederácie o poburovaní a ich černošskí vojaci vracaní naspäť na plantáže ako otroci“. Otroci na Juhu sa samozrejme o Deklarácii dozvedeli a otroctvo tak v skutočnosti už nebolo udržateľné. Niektorí liberálni Južania učili otrokov čítať a písať a pripravovali ich v tichosti na oslobodenie. Deklaráciu prešli Južania mlčaním, v novinách sa len objavila posmešná poznámka „historická deklarácia“ a „druhá pápežská bula proti kométe“.
Po Antietame už nemohla Konfederácia očakávať od Európy žiadnu pomoc a po Lincolnovom oslobodení otrokov si už žiadna krajina Európy nemohla dovoliť podporovať „otrokársky štát“.
Väčšine Južanov už bolo jasné, že otroctvo sa zruší, či už Sever vyhrá, alebo nie. Samotní otroci to tiež tušili. Niektorí dávali prednosť úteku k federálnym vojskám, iní zostávali. Celý systém južanskej ekonomiky, založenej na výrobnej sile otrokov, sa rúcal. Ako pokračovala občianska vojna, otroci získavali čoraz viac nezávislosti, čoraz menej pracovali na poliach a čoraz viac zažívala v dôsledku toho Konfederácia hladomor. Obyvateľstvo Konfederácie strašne schudobnelo, plantáže ekonomicky upadali, nepredajná bavlna sa hromadila v prístavoch, ktoré boli blokované a ostreľované federálnymi loďami. „Starý Juh“ sa menil na zničenú a zruinovanú krajinu.
V Únii sa naopak dvíhala vlna odporu voči vojne. V New Yorku vypukla veľká vzbura. Objavili sa tu heslá na vešanie černochov, volali tam na slávu Konfederácii („nebojovali sme za čiernych ale za Úniu“) a žiadali zastaviť krvavú vojnu. Vzbura prerástla do pouličných nepokojov, ktoré potláčala federálna armáda. Vypukli vzbury i v ďalších mestách Severu. Konfederačné noviny to využívali – „Únia je na pokraji rozkladu“ , zabávali sa na tom a obracali sa k otrokom – „Vidíte, čo by vás čakalo po víťazstve Yankeeov (Únie) - chcú vás tam vešať!“.
Lincoln a republikánska administratíva však rozhodne odmietli ukončiť vojnu. Naopak, federálna armáda dostala rozkaz znovu vpadnúť do Virgínie a dobyť Richmond. 13. decembra 1862 sa strhla bitka pri Fredericksburgu, kde geniálni južanskí vojvodcovia Lee a Stonewall Jackson opäť porazili armádu Únie.
Po bitke pri Fredericksburgu zachvátila Úniu apatia a nechuť z dlhej vojny. Vojna skončila v trápnom, nerozhodnom stave. Bolo veľa mŕtvych a ranených. Únia nebola schopná poraziť Konfederáciu a Konfederácia nemala dostatok síl vynútiť si nezávislosť. Demokrati rozpútali vo Washingtone kampaň proti Lincolnovi – „Vláda je úplne neschopná!“ a „Iba Lincoln už trvá na ďalšom zabíjaní. Uzavrime mier!“
Aj Konfederácia bola vyčerpaná. Davis bol zúfalý – Konfederácia vyhrávala bitky, ale mier nebol na dohľad. Obyvateľstvo trpelo drahotou, infláciou, nedostatkom. Odhodlanie Južanov vynútiť si nezávislosť bolo ale stále veľmi silné. Obyvatelia sa podivuhodne zomkli dohromady – syn plantážnika bojoval popri roľníkovi a všetci spolu verili vo víťazstvo. Už nešlo o otroctvo, nakoniec, veľa Južanov ho považovalo za obludné, išlo len o nezávislosť. Konfederačná vláda, vidiac rozklad v Únii, zasadla k rokovaniam. Davis vyjadril presvedčenie – „Teraz je dôležité preniesť vojenské operácie na Sever, obsadiť Philadelphiu alebo Washington a to bude posledná rana ich odvahe bojovať. Zosadia Lincolna a uzavrú mier“.
Armáda Konfederácie sa začala presúvať na Sever. V máji 1863 porazila federálnu pri Chancellorsville, kde však utrpel smrteľné zranenie Stonewall Jackson, pravá ruka Leea a najschopnejší americký generál 19. storočia.
Konfederácia prišla o geniálneho stratéga. Anglické noviny Saturday review: „Ak uvážime nepomer síl (Únia 120 000 vojakov, Konfederácia iba 53 000), bol úspech Konfederácie ohromujúci. V porovnaní so smrťou Stonewalla Jackona však strácal zmysel.“
 
späť späť   3  |  4  |   5  |  6  |  7  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: J. Opatrný – „Válka severu proti jihu“, Československo 1987/2001, „Dějiny Spojených států amerických“, ČR 2000, Jefferson Davis – „The Rise and Fall of the Confederate Government“, USA 1881/1992. Vzostup a pád konfederačnej vlády. Bývalý prezident popisuje vzťahy vo vnútri konfederačnej vlády z pohľadu najvyššieho predstaviteľa štátu, situáciu Juhu ako i jeho armády., Jefferson Davis – „The Randall, Donald – „The Civil war and Reconstruction“, USA 1961/2002, Stephenson, Coulter – „A History of the South“. USA 2000. Rozsiahla 10-zväzková edícia, vyšla v 50.-tych rokoch 20. storočia na Louisianskej univerzite, hovorí o predpokladoch vojny, jej priebehu, Rekonštrukcii. Sú tu názory južanských politikov i konfederačnej vlády, postoj republikánskej administratívy na Severe, Lincolnove predstavy o obnove Juhu.
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.