Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Občianska vojna v USA (najlepšie spracovanie pre študentov VŠ)
Dátum pridania: | 07.10.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Mike78 | ||
Jazyk: | Počet slov: | 7 151 | |
Referát vhodný pre: | Vysoká škola | Počet A4: | 28.1 |
Priemerná známka: | 2.92 | Rýchle čítanie: | 46m 50s |
Pomalé čítanie: | 70m 15s |
Hladomor. Od polovice roku 1863 sa Konfederáciou šíri hlad – armáde i ľuďom v zázemí sa nedostávajú základné potraviny, rastie drahota a inflácia, chýba obuv, odev. Jednotlivé štáty (Konfederácie) si tlačia vlastné papierové bankovky, čím vyrábajú hyperinfláciu, po prehratých bitkách rastie nespokojnosť, odpor voči vojne (vzbura ľudí v Richmonde, nápisy „Koniec vojny! Chceme Úniu!“). Napriek tomu však bojaschopnosť konfederačnej armády zostáva nezmenená, a naopak – zvyšuje sa.
V máji 1864 generál Joseph E. Johnston, novovymenovaný veliteľ západnej konfederačnej armády a jeden z najlepších južanských generálov, ustúpi do hôr na hraniciach Tennessee a Georgie. Proti nemu stojí pravdepodobne najlepší federálny generál, Sherman, povestný výrokom, že „Georgiu (najbohatší štát Konfederácie) donúti revať hrôzou“. Porazí Južanov v bitke pri Chattanouge a Johnston začína rýchly, zmätený ústup ku Atlante, najdôležitejšiemu konfederačnému mestu po Richmonde.
Sherman je majstrom stratégie a darí sa mu zatláčať Johnstona ďalej a ďalej do vnútra Georgie. Lišiacky generál Johnston je naopak majstrom ústupov a úhybných manévrov. Vyčerpaná armáda Konfederácie je však veľkou silou tlačená dozadu. Proti rastúcej Shermanovej armáde (90 000 vojakov), má Johnston sotva polovicu. Pred ustupujúcou armádou Konfederácie sa valia do Atlanty davy vydesených Južanov – plantážnici, mníšky, robotníci, slúžky, roľníci – tisíce ľudí, ktorí opustili svoje domovy.
S každým ústupom rastie v Richmonde a Atlante nervozita. Ak by sa totiž podarilo udržať Atlantu a Richmond, voliči na Severe, teraz už unavení dlhou vojnou, by v prezidentských voľbách 1864 dali zbohom Lincolnovi, zvolili by generála McClellana (demokrat), ktorý deklaruje, že by ihneď uzavrel s Konfederáciou mier.
V lete 1864 sa však nepriaznivá situácia pre Lincolna definitívne obracia. Sherman vytlačí Johnstona aj z hory Kennesaw, 35 kilometrov od Atlanty. To je už pre prezidenta Davisa príliš, zbaví Johnstona velenia a menuje generála Hooda. Pre Shermana je to vynikajúca správa – Hood je známy ako notorický bitkár, vrhá konfederačnú armádu do boja proti dvojnásobnej federálnej presile a utrpí tri ťažké porážky. Ani preňho nie je iná možnosť ako ustupovať, Sherman má priveľkú presilu. 23. júla 1864 je konfederačná armáda v Atlante, ktorú objíma hrôza – vojna prišla až k mestu. Dá sa iba hádať, ako by dopadla obrana Atlanty excelentným Johnstonom, odborníkom na defenzívu. V každom prípade by nepadla o mesiac a možno by vydržala až do decembrových prezidentských volieb v Únii…
O zahnaní Shermana by však nemohlo byť ani reči.
Sherman začína obliehanie a Atlanta posiela do Richmondu zúfalé žiadosti o posily. Davis jej však nemôže nič poslať, vojaci už proste nie sú. Konfederácia vyčerpala svoje ľudské zdroje. V tejto situácii navrhujú vplyvní Južania (napr. aj konfederačný viceprezident Stephens) ozbrojenie otrokov a ich čiastočné oslobodenie, ale prezident Davis to kategoricky odmietne. Povolanie otrokov by bolo ajtak neúspešné. Nikdy by nebojovali za tých, čo ich chcú udržať v otroctve (vláda Konfederácie vyhlásila všeobecné oslobodenie otrokov v januári 1865, výmenou za to, že sa černosi pridajú k jej armáde, ale nemalo to úspech, Konfederácia bola už vtedy na pokraji kolapsu).
Federálna armáda obkľúči Atlantu z troch strán a 28. augusta 1864 sa začne boj o poslednú železnicu, ktorou Atlante prúdili aké-také zásoby. Južania prehrajú, prídu o železnicu a Atlanta sa tak ocitá v úplnom obkľúčení. Hood si uvedomí, že už mesto nedokáže dlhšie udržať.
2. septembra 1864 konfederačná armáda prenecháva Atlantu Únii.
Vo Washingtone prepuklo nadšenie, davy ľudí zaplavili ulice. Oslavy víťazstva boli väčšie ako 4. júla a Lincolnove znovuzvolenie sa stáva samozrejmosťou.
8. decembra 1864 víťazí 55 % -ami hlasov.
Grantovo „takmer“
Súčasne so Shermanovým majstrovským ťahom na Atlantu udrie Grant zdrvujúcou silou v severnej Virgínii na Leea, s cieľom dobyť Richmond. V máji 1864 útočí 115 000 federálov na 65 000 Južanov. Séria neobyčajne zúrivých a krvavých bitiek pri Wilderness, Spotsylvanii, Cold Harbore však dopadne nerozhodne (Leeova vynikajúca obrana). Mŕtvoly federálnych vojakov sa hromadia na obrovských kopách pred konfederačnými líniami a na Severe prinášajú noviny správy o desivých stratách (padlo asi 30 000 vojakov Únie). Únia však už nemieni ustúpiť. Grantovi sa nepodarí zlomiť južanskú obranu a tak sa rozhodne konfederačnú armádu a Richmond vyhladovať. Federáli sa usadia 5 kilometrov od Richmondu. Obkľúčia mesto aj južanskú armádu. A konfederačná armáda, sužovaná hladom, dezerciami, zimou a otrasom z pádu Atlanty, stráca svoju silu i schopnosť niečo podniknúť.
Zdroje: J. Opatrný – „Válka severu proti jihu“, Československo 1987/2001, „Dějiny Spojených států amerických“, ČR 2000, Jefferson Davis – „The Rise and Fall of the Confederate Government“, USA 1881/1992. Vzostup a pád konfederačnej vlády. Bývalý prezident popisuje vzťahy vo vnútri konfederačnej vlády z pohľadu najvyššieho predstaviteľa štátu, situáciu Juhu ako i jeho armády., Jefferson Davis – „The Randall, Donald – „The Civil war and Reconstruction“, USA 1961/2002, Stephenson, Coulter – „A History of the South“. USA 2000. Rozsiahla 10-zväzková edícia, vyšla v 50.-tych rokoch 20. storočia na Louisianskej univerzite, hovorí o predpokladoch vojny, jej priebehu, Rekonštrukcii. Sú tu názory južanských politikov i konfederačnej vlády, postoj republikánskej administratívy na Severe, Lincolnove predstavy o obnove Juhu.