Ku-klux-klan

Výrazným rysom Juhu bol v dobe „privandrovalcov“ a sociálnych nepokojov vznik Ku-klux-klanu. Bol založený v r. 1866 v obci Pulaski v štáte Tennessee. Porazení Južania sa prostredníctvom Klanu pokúšali udržať si kontrolu a nadvládu nad černochmi. Keďže niektorí černosi beztrestne znásilňovali a lúpili, pričom nepracovali a väčšina sa nechávala živiť zo štátnych peňazí, členovia Klanu protizákonne „brali spravodlivosť do vlastných rúk“. Pri neexistencii štátnej polície a neochote federálnej armády zaoberať sa černošskou kriminalitou, sa Ku-klux-klan bleskovo rozrástol po celom Juhu. Jeho biele, tajomné kostýmy, zahalené tváre a horiace kríže, naháňali černošským páchateľom i bielym „privandrovalcom“ hrôzu.
Po nociach jazdili po južanských usadlostiach a linčovali černošských i belošských páchateľov.
Federálna vláda reagovala na tajuplné násilie na Juhu tromi zákonmi (1870-1871) – vyhlásila aktivity Klanu za nezákonné, konečne zriadila policajné jazdné oddiely (po zániku jazdnej milície spolu s Konfederáciou neboli na Juhu žiadne policajné sily) a začala trestne stíhať odhalených členov Klanu, pričom bolo vynesených mnoho rozsudkov smrti a dlhoročných väzení. V Južnej Karolíne vyhlásila stanné právo a stanné súdy (1871).
Ku-klux-klan po týchto opatreniach síce nezanikol (prakticky v niektorých oblastiach hlbokého Juhu existuje dodnes), ale výrazne obmedzil činnosť.
-Znakom povojnového Juhu bol i vznik rasovej segregácie: Oslobodení černosi dostali na Juhu zákaz navštevovať školy pre bielych, cestovať s nimi v jednom vozni vo vlaku, dokonca i zákaz voliť, pokiaľ neboli tzv. „aktívnymi platičmi daní“. Bola to teda forma polo-otroctva. Segregácia pretrvala 100 rokov a až prezident J. F. Kennedy inicioval federálne zákony na jej zrušenie.

Bilancia občianskej vojny

• 635 000 ľudí padlo, resp. zomrelo (350 000 na strane Únie, 285 000 na strane Konfederácie). Ďalších takmer 300 000 bolo navždy zmrzačených.
• Rozsiahle územia Juhu boli úplne zničené: Takmer celé štáty Virgínia, Tennessee, Louisiana; mimoriadne krutý osud postihol štáty Georgia, Južná a Severná Karolína – po rabovaní a plienení Shermanovou armádou sa mestá a usadlosti zmenili sa ruiny.
• Na Juhu zomrel každý ôsmy muž. Krajina bola zdevastovaná, ekonomicky zničená, vypukol tu hladomor.
• Straty vo vojne boli najväčšie, aké USA doteraz zažili. Pre porovnanie – v 2. svetovej vojne stratilo USA 408 000 ľudí, vo vojne vo Vietname 57 000. Občianska vojna bola totálnou vojnou, ktorá sa prirovnáva k 2. svetovej. Neviedli ju iba profesionálne armády, ale dve spoločnosti stojace proti sebe.
na Severe, Lincolnove predstavy o obnove Juhu.