FRANCÚZSKA REVOLÚCIA

Francúzsko - máj 1774: Nastupuje kráľ Ľudovít XVI. a Mária Antoinetta (dcéra Márie Terézie, rakúska arcivojvodkyňa). Neobľúbený Ľudovít XV. zanechal monarchiu v katastrofálnom stave (“preslávil” sa aj výrokom “po nás potopa”). Deficit verejných financií dosiahol na konci jeho vlády obrovských rozmerov, životná úroveň obyvateľov klesala, ceny stúpali. Pred vládou Ľudovíta XVI. stála náročná úloha – zachrániť financie, reformovať hospodárstvo, aj monarchiu.

Mária Antoinetta bola vo Francúzsku všeobecne nenávidená. Filozofi, ktorí mali v monarchii v tom čase najväčšiu verejnú moc, ju obviňovali z najrôznejších vecí, od deficitu (madame Deficite) verejných financií po zdražovanie soli, múky, cukru,… Pravda však bola taká, že Mária Antoinetta za tieto veci samozrejme nemohla. Ona sa o ne vlastne ani nezaujímala. Na zámku v Trianone sa hrala na rozkošnú rokokovú kráľovnú, poriadala večierky, zábavy, oslavy a prvé roky panovania žila hlavne pre zábavu. Ľudovít XVI. bol neschopný kráľ. Ako poznamenal Voltaire, “za kráľom stál iba jeden muž – kráľovná.” Kráľovná sa po tzv. afére s náhrdelníkom v rokoch 1784 - 86 veľmi zmenila. Aféra otriasla monarchiou, vzbudila všeobecné pobúrenie. Mária Antoinetta zatrpkla, prestala vyhľadávať zábavy a začala sa viac venovať politike - bohužial nesprávnym smerom - protireformným. Keďže pri kormidle dlho nikto nestál, prebrali rozhodujúcu verejnú moc (šírili ju v salónoch, publikáciách a neoficiálne) filozofi - Voltaire, Montesquieu, d` Alembert, Diderot, ale aj Rousseau, ktorí kráľovnú až iracionálne nenávideli. Paradoxom bolo, že filozofi, ktorí zastávali reakčné ideje, sa vyhlasovali za pokrokových a vládu, ktorá bola v skutočnosti veľmi liberálna, označovali za reakčnú. Kráľ vymenoval v roku 1774 Turgota, ktorý bol veľkou nádejou reformátorov, generálnym kontrolórom financií. Ten zaviedol reformy: voľný obchod, zrušil vnútorné clá, navrhol zdaniť "nedotknuteľnú" šľachtu a cirkev. Nevyhnutné reformy vyvolali odpor dvora a v r. 1776 je odvolaný. Nastupuje Necker. Ten pre odpor Versailles nemôže spraviť reformy, ďalej berie pôžičky a zadlžuje štát (pomoc Američanom vo vojne za nezávislosť). Reformy zostali v polovici cesty. Necker vydáva v r. 1781 “Správu o stave štátnych financií”, čo vyvolá pobúrenie dvora a odvolajú ho. Štátne financie dorazila nákladná pomoc Američanom. Síce v r. 1783 vojnu s Anglickom vyhrali,ale zruinovalo to rozpočet. Dvor, to bolo asi 12 tisíc šľachticov, žijúcich v prepychu a pohodlí v rozsiahlom paláci vo Versailles. Filozofi, ale aj rôzne skupiny liberálnych šľachticov, vrátane samotnej vlády (Malesherbes, Turgot, Necker, Calonne) kritizovali monarchiu za nezvládnuté financie, oslobodenie šľachty a duchovenstva od daní a za nefunkčný politický system, kde mal (aspoň na papieri) všetku moc kráľovský dvor vo Versailles. Navrhovali zriadenie konštitučnej monarchie s parlamentom podľa vzoru Veľkej Británie. Táto reforma sa však z roka na rok odsúvala, predovšetkým pre odpor dvora, čo vyvolávalo nespokojnosť a túžbu po zmene.