referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Ambróz
Utorok, 7. decembra 2021
Francúzska revolúcia a Napoleon
Dátum pridania: 07.10.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Mike78
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 623
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 14.6
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 24m 20s
Pomalé čítanie: 36m 30s
 

Revolúciu spôsobili: Neschopnosť reformátorov, neúspech reforiem, finančná kríza (deficit), hrozba bankrotu, osvietenskí filozofi - Voltaire (ironizoval monarchiu, hlásal prechod ku konštitučnej ako v Anglicku), Montesquieu, d´Alembert, Diderot (tí vydali v r. 1751 Encyklopédiu, ktorá napádala absolutistickú monarchiu), Rousseau, ako aj celé roky trvajúca propaganda, ktorá obviňovala Máriu Antoinettu zo všetkých možných neduhov monarchie.

V r. 1787 kráľovský minister de Brienne spravil súdnu reformu (šľachta stratila kontrolu nad legislatívou a financiami). Navrhol zvolať po 175 rokoch Generálne stavy (zasadanie všetkého ľudu Francúzska), ale kráľ to odmietol. Nato sa vzbúrila šľachta, ovplyvnená filozofmi, žiadala zvolanie Generálnych stavov a riešenie finančnej krízy. De Brienne podal demisiu, ale predtým vypísal zvolanie Generálnych stavov na 1.mája 1789. Odchod de Brienna, stúpenca starého poriadku, bol v Paríži sprevádzaný obrovským nadšením. Dvor dosadil späť Neckera. Medzitým bola vo Francúzsku veľká neúroda a stúpali ceny obilia, navyše prišla aj krutá zima 1788/89, ktorá znepokojila masy ľudí (Seina v Paríži po dlhých rokoch úplne zamrzla).
5.mája 1789- zasadajú po 175 rokoch Generálne stavy. Vyjadrujú slabosť monarchie - nič neriešia.
17.júna 1789 – Tretí stav sa vyhlási Národným zhromaždením, kráľ ho nenechá rozohnať armádou (v skutočnosti to ani nechcel spraviť. Bol to liberálny panovník, ktorý neuznával násilie), čím prechádza monarchia ku konštitučnej. Nato prešli k Národnému zhromaždeniu viacerí poslanci za šľachtu a cirkev.
14.júla 1789 - kráľ nechce odvolať vojsko z Paríža (obáva sa masových nepokojov) a strana reakcie presadí odvolanie Neckera. To spôsobí vzburu ľudí, ktorí vtrhnú do Invalidovne, ozbroja sa a zaútočia na Bastillu – stredovekú kráľovskú pevnosť v samom centre Paríža, ktorú dobyjú. “Prísnosť” režimu vyjadruje aj to, že v Bastille bolo v tom čase uväznených iba pár ľudí (okolo desať) a pevnosť mala kapacitu až niekoľkotisíc ľudí. Bola vlastne úplne prázdna. Vyľakaný kráľ prichádza do Paríža, kde prijme novú francúzsku zástavu - trikolóru a rešpektuje Národné zhromaždenie.
V auguste 1789 vzniká Ústavodarné zhromaždenie (nazýva sa tak kvôli tomu, že má poverenie vypracovať prvú ústavu), vzniká Národná garda (ozbrojené ľudové jednotky), Komúna Paríža a prvá vlna emigrácie (šľachta, ktorá neprijme konštitučnú monarchiu). Hospodárska situácia zostáva neriešená, narastá nezamestnanosť, vzbury z hladu.
4.augusta 1789 - Ústavodarné zhromaždenie vydáva Dekrét o zrušení feudalizmu (zrušené daňové výsady šľachty, duchovenstva, feudálne povinnosti),
26.augusta 1789 - Ústavodarné zhromaždenie vydáva Deklaráciu práv človeka a občana (sloboda slova, zhromažďovania, vyznania, súkromného vlastníctva).
6.októbra 1789 - 10 000 hladných žien vtrhne do Versailles, zabijú stráže a odvlečú do Paríža kráľa s kráľovnou. Odvtedy je kráľ v zajatí parížského ľudu.
Vedúce osobnosti zmien - Mirabeau a Lafayette, sa snažia o hladký priebeh ku konštitučnej monarchii, ale nezvládnu to.
V apríli 1790 Ústavodarné zhromaždenie rozhodne o ZNÁRODNENÍ MAJETKU CIRKVY (1/5 Francúzska), predajom jej majetku sa má riešiť katastrofálna hospodárska situácia. Zavedené sú ASIGNÁTY - papierové zmenky, ktoré neskôr úplne nahradia mince v obehu.
V júni 1790 sú vydané revolučné dekréty - OBČIANSKA ÚSTAVA DUCHOVENSTVA (kňazi odteraz prisahajú aj štátu), ZRUŠENÁ JE DEDIČNÁ ŠĽACHTA (tituly) a FRANCÚZSKO JE ROZDELENÉ NA 83 DEPARTEMENTOV (zrušené provincie).
Prehlbuje sa však hospodárska kríza, objavujú sa nepokoje. Vládny triumvirát - Duport, Barnave, Lameth (konštituční monarchisti) nedokáže zvládnuť krízu. Paríž sa radikalizuje.
 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: A. Maurois: Dějiny Francie, NLN Praha 1994, Dějiny Francie, NS Praha 1988, A.Z.Manfred: Napoleon Bonaparte, Pravda Bratislava 1978
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.