3.)
REPUBLIKA
Je zavedený nový kalendár, zrušené náboženstvo a cirkev. V Konvente sa začne zápas medzi Girondou a jakobínmi. Gironda zostaví vládu, ale nechá si jakobínmi vnútiť SÚDNY PROCES S KRÁĽOM. Ten je obžalovaný z vlastizrady a aj keď si vládna Gironda nepraje jeho odsúdenie (nie je isté, či sa dopustil vlastizrady), Konvent ho odsúdi na TREST SMRTI. Po poprave kráľa, 21. januára 1793, vypovedá vojnu Francúzsku aj Anglicko. Francúzsko sa ocitne vo vojne proti celej Európe (proti Rakúsku, Rusku, Prusku, Neapolu, Anglicku).
V marci 1793 vypukne kvôli násilným odvodom do revolučnej armády povstanie rojalistov vo Vendée, ohrozená vláda CENTRALIZUJE MOC a zriaďuje VÝBOR VEREJNÉHO BLAHA (strhne na seba moc), VÝBOR VEREJNEJ BEZPEČNOSTI a REVOLUČNÝ TRIBUNÁL (najvyšší a jediný súd). Začína sa ZATÝKANIE PODOZRIVÝCH, emigranti dostávajú TREST SMRTI. Popravuje sa rýchlo gilotínou - mesačne asi tisíc ľudí. Francúzsko zažíva anarchiu, chaos, všeobecnú krízu. Gironde sa vymyká vláda z rúk, nie je schopná viesť krajinu. Majetky cirkvy a emigrantov sa nepredávajú alebo sú v rukách boháčov. Ľudia žiadajú maximálne ceny, lebo neustále rastie inflácia. Obrovská drahota donúti Girondu vydať maximálne ceny múky a obilia, ale ľudia chcú viac.
31. mája - 2. júna 1793: Jakobíni zinscenujú štátny prevrat, nechajú vojskom obľahnúť Konvent a pozatýkať girondinských poslancov, ktorých neskôr popravia.
3. júna Jakobíni prevezmú vládu a vydávajú Zákon o predaji emigrantskej pôdy pre roľníkov - chcú zlepšiť ich situáciu.
August 1793 - “Už tam majú vládu”, hovoria emigranti za hranicami. Vychádza NOVÁ REPUBLIKÁNSKA ÚSTAVA (všeobecné volebné právo), avšak má platiť až v časoch mieru. Nastáva všeobecná mobilizácia, totálna vojna. Zavedené je RIADENÉ HOSPODÁRSTVO, TEROR (represie, popravy). Protifrancúzska koalícia ustupuje na všetkých frontoch, Francúzi oslobodia Belgicko spod rakúskeho panstva.
Jeseň 1793 - Robespierre sa stáva absolútnym vládcom, nechá odsúdiť a popraviť Máriu - Antoinettu (súd trval len 2 dni a Mária-Antoinetta nedostala možnosť sa obhajovať). 200 000 uväznených. Samovláda Výboru pre verejné blaho (v ktorom má najväčšiu moc Robespierre). Na konci roka je porazené Vendée. Robespierre poslal do Vendée tzv. revolučných komisárov, ktorí mali dohliadať na masové popravy. Desaťtisíce ľudí sú utopených v Loire, ďalšie tisíce zastrelené, gilotínované, alebo podrezané. 5. apríla 1794 zlikviduje Robespierre opozíciu, nechá popraviť revolučných vodcov Dantona a Desmoulinsa (ktorí boli v opozícii voči nemu). HROMADNÉ POPRAVY – pod gilotínu idú šľachta, mníšky, kňazi, príbuzní emigrantov, deti, aj starci. V Paríži sa denne vykonávajú popravy od skorého rána do neskorej noci. Podozriví sú všetci, každý jeden občan je na zozname obvinených. Obvinenie znamená smrť. Strašná atmosféra totálneho útlaku a ovzdušie strachu spôsobí uvoľnenie mravov. Ľudia sa prestali báť smrti, všetky zábrany padli. Robespierre je zvolený predsedom Konventu, zrušený je predbežný výsluch a obhajoba, obvinení sa nemajú možnosť brániť, kto je raz obvinený, je odsúdený k smrti. Robespierre ma ďaleko väčšiu absolútnu moc, ako mala monarchia v období Ľudovíta XVI.

V tejto atmosfére sa koná Sviatok Najvyššej bytosti, kde sa Robespierre nechá oslavovať ako Boh.
V júni 1794 Robespierre vydáva zákon o zbavení imunity poslancov, tí sa zľaknú a 26. júla 1794 (8. thermidora II. roku Republiky) ho obvinia, že paralyzuje činnosť Konventu. 27. júla (9. thermidora) ho vyženú z Konventu s výkrikmi “Smrť tyranom!” a odhlasujú jeho zatknutie. Tomu sa podarí ujsť, ale nedokáže postaviť na svoju stranu Paríž, unavený a zastrašený jeho terorom, zatknú ho a na druhý deň BEZ SÚDU POPRAVIA.