DIREKTÓRIUM (THERMIDORSKÁ REAKCIA): 1794-1799
9.thermidora zvíťazili nad Robespierrom Barras, Tallien, Fréron, Sieyés - bohatí skorumpovaní jakobíni. Nechali popraviť zbytky Robespierrovho režimu. Zrazu sa v Paríži vynorilo 100 000 ľudí, ktorí sa ukrývali za predchádzajúcej hrôzovlády. Thermidor bol reakcia mešťanov, nižšej strednej vrstvy, klerikálov- nie aristokracie, tá bola už vyvraždená, alebo ušla za hranice. Rozpútal sa biely teror (monarchia mala bielu zástavu), boli zatýkaní a popravovaní skalní jakobíni.
Odstránením Robespierra sa zlepšilo postavenie len zbohatlíkov a bohatších roľníkov, statkárov, chudobný ľud sa mal ešte horšie.
Francúzsko si prialo návrat kráľa (“bude kráľ, bude aj chlieb”), ale Ľudovít XVIII. vyhlásil vo Verone, že po jeho návrate do Francúzska bude monarchia opäť absolútna, slobody, Konvent, budú zrušené. Francúzi odmietli návrat pred rok 1789.
Na jeseň 1795 vydáva nová vláda (stále republiky) novú ústavu, tzv. ÚSTAVA ROKU III.: Volebné právo je obmedzené majetkovým CENZOM, výkonnú moc dostane 5-členné DIREKTÓRIUM volené dvomi komorami - RADOU BÝVALÝCH (bývalí členovia Konventu, 250 členov) a RADOU 500. Francúzsko nesúhlasilo, ale nechalo veciam voľný priebeh.
V januári, máji a októbri 1795 prepukajú v Paríži povstania. V októbri 1795 prepukne silné rojalistické povstanie a vláda proti nemu poprvýkrát použije armádu a delá. Pri potláčaní povstania vynikne mladý Napoleon Bonaparte.
V r. 1796 sa skupina jakobínov okolo Gracchusa Babeufa pokúsi vyvolať povstanie ľudu, vydajú Manifest rovných, ale sú pozatýkaní a popravení.
V máji 1796 sa mladý generál Napoleon Bonaparte dá na vojnové ťaženie do Talianska, ktoré je obsadené Rakúšanmi. So 40 000 vojakmi víťazí nad Rakúšanmi, ktorí mali niekoľkonásobnú prevahu, pri Arcoli a Rivoli, oslobodí spod rakúskej nadvlády celé severné Taliansko. V Taliansku je vítaný s nadšením, vyhlási Lombardskú a Cispádsku republiku a uzavrie víťazný mier s Rakúskom v Campo Formiu v r.1797.
Direktórium, ktoré vedie nepopulárnu a skorumpovanú vládu, potrebuje víťazstvá na bojisku, ináč by sa neudržalo. V septembri 1797 po nových voľbách, kde väčšina ľudí zvolila rojalistov, Direktórium uskutoční ľavičiarsky prevrat (zatýkanie rojalistov) a rozpúta nový DIREKTORIÁLNY TEROR. Pozatýkajú poslancov a dvoch direktorov. Kolísavá politika Direktótia je však nestabilná, ľudia ňou opovrhujú.
1798-99: Napoleon na čele novej armády a loďstva vpadne do Egypta, anglickej kolónie, aby prerušil anglické styky s Indiou. Francúzske loďstvo je však zničené anglickým admirálom Nelsonom v bitke pri Abukire, zachránia sa z neho len 4 lode a Napoleon zostane opustený v nepriateľskej arabskej krajine. Dobýja síce Palestínu, ale vyčerpaná francúzska armáda sa nakoniec vracia do Egypta. Napoleon ujde z Egypta a zanechá tam armádu, ktorá je nútená vzdať sa Angličanom.
Vráti sa práve vo chvíli, keď ľud už nemieni znášať Direktórium a pripravuje sa všeobecná revolúcia. Sieyés, Fouché, Talleyrand a Napoleon sa dohodnú na prevrate, ktorý sa uskutoční 18. brumaira
(9. novembra 1799). Napoleon na čele armády vtrhne do Rady 500, nechá povyhadzovať poslancov a odhlasovať odovzdanie moci do rúk trom konzulom.