referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Lucia
Piatok, 13. decembra 2024
Trnavská univerzita v dejinách Slovenska
Dátum pridania: 08.10.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: zuzu13
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 537
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 18.4
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 30m 40s
Pomalé čítanie: 46m 0s
 

Roku 1776 zriadila Mária Terézia 3-člennú komisiu vedenú Kr. Nickyim. V komisii bol ďalej aj A. Szabó -ostrihomský kanonik a neskorší prvý košický biskup- a W. Kempelen -komorský radca. Ich rozhodnutiu nezabránilo ani to, že v rokoch 1770-1772 boli reštaurované univerzitné budovy a postavená lekárska fakulta. 22. decembra 1776 komisia odporučila presťahovanie do Budína. Panovníčka poskytla univerzite kráľovský palác v Budíne. Intimát o preložení bol vydaný 6. marca 1777 a prednášky na univerzite v Trnave skončili 24. augusta 1777. Poslednú prednášku mal profesor uhorského práva Ján Zelenay. Sťahovacie náklady uhradilo mesto Budín a prednášky tu začali 9. novembra 1777. V Budíne ale univerzita nevydržala dlho. Jednotlivé fakulty čelili rôznym problémom a situácia sa nezlepšovala. V roku 1834 bola univerzita premiestnená do Pešti. V Trnave bola ako náhrada za univerzitu zriadená Kráľovská akadémia -akási kombinácia skrátenej filozofickej a právnickej fakulty- ale už roku 1786 bola premiestnená do Bratislavy.

Trnavská univerzita bola v Trnave obnovená 25. marca 1992 zákonom č. 191/1992. Znovu otvorená bola 1.júla 1992. Fakulta humanistiky a Pedagogická fakulta boli zriadené 1.septembra 1992 Akademickým senátom. V roku 1994 bola založená Fakulta ošetrovateľstva a sociálnej práce, premenovaná na Fakultu zdravotníctva a sociálnej práce v roku 1998. Zo Žilinskej univerzity prešla na TU od 1. novembra 1997 Katecheticko- pedagogická fakulta sv. Ondreja. Súčasťou univerzity je aj Teologická fakulta so sídlom v Bratislave -premenovaný Teologický inštitút sv. Alojza zriadený 1. septembra 1994. V rohu 1998 bola zriadená Právnická fakulta.

Vedenie univerzity

Rektor
- na čele univerzity
- menoval ho generál jezuitského rádu
- podliehalo mu aj kolégium
- právo menovať profesorov

Kancelár univerzity
- dohľad nad :
výučbou v súlade s vierou
plnením si povinností profesorov
riadnym priebehom skúšky
Univerzitný sudca
- menovaný kráľom
- znalec práva
- riešenie sporov a vynášanie rozsudkov
- právo odsúdiť na trest smrti
- pomáhali mu poradcovi a obhajca

Dekani
- na čele fakúlt
- právo udeliť v mene pápeža a kráľa a so súhlasom kancelára univerzity študentom, ktorí úspešne zložili skúšky, akademický stupeň : licenciát, bakalár, doktor

Právnická fakulta TU
Zakladacia listina právnickej fakulty je z 2. januára 1667. Bolo to prvé úspešné a trvalé pôsobenie právnickej fakulty vo vtedajšom Uhorsku.
Vznikla vďaka tomu, že ostrihomskí arcibiskupi Juraj Lippay a Imrich Lósy, so súhlasom kráľa, v testamente odkázali na jej založenie finančné prostriedky. Pôvodne nemala byť začlenená do rámca univerzity, teda nemala byť jezuitská. Mala to byť samostatná svetská fakulta. Nakoniec však pričlenená bola, ale viac-menej len formálne . Nebola rádová a zachovala si čiastočnú samostatnosť. Fakulta mala svoje žezlo, pečať, odznaky, zvyklosti, ... V zakladacej listine sa hovorí aj o prednášaní domáceho uhorského práva, čím predbehla mnohé zahraničné fakulty. Tento fakt vyzdvihol ako vysoko pokrokový aj historik právnickej fakulty TU Fr. Eckhart.
Právnická fakulta bola slávnostne otvorená 16. januára 1667 a nasledujúci deň začali prednášky z cirkevného práva. Právo bolo rozdelené do dvoch katedier: kanonické právo a svetské práva -rímske a domáce. Bolo to aj kvôli tomu, že žiaden jezuita by neprednášal svetské práva. Preto boli prijatí civilní profesori, ktorí mali rovnaké práva a právomoci ako jezuitskí profesori. Od roku 1688 sa začalo prednášať aj uhorské trestné právo. Z nariadenia z 3. novembra 1760 vyplýva pre právnickú fakultu TU povinnosť vyučovať všetky vedy, ktoré sa týkajú správy štátu, čím sa myslelo prirodzené právo. Bolo však potrebné zaviesť aj štúdium verejného práva všeobecného a aj uhorského a tiež štúdium tzv. policajných a kamerálnych vied.
Štúdium trvalo dva roky a absolventi mali zaujať vedúce miesta v diplomacii, štátnej a cirkevnej administratíve.
Po zrušení jezuitského rádu bola celá právnická fakulta TU zreformovaná podľa právnickej fakulty Viedenskej univerzity.
 
späť späť   1  |  2  |   3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Čičaj V.: Trnavská univerzita v slovenských dejinách. Bratislava: Veda, 1987, Jankovič V.: Trnavská univerzita. Bratislava: Pamiatkový ústav, 1995, Kaššovičová S.: Chtelničan Martin Palkovič a Trnavská univerzita. In: Acta Diurna, ročník 1, 2003, č.2, Kolektív: Bohatá história slovom. In: Trnavský hlas, mimoriadne číslo k 750 výročiu povýšenia Trnavy na slobodné kráľovské mesto, 1988, Kolektív: To najcennejšie, čo máme. In: Trnavský hlas, mimoriadne číslo k 750 výročiu povýšenia Trnavy na slobodné kráľovské mesto, 1988, Kolektív: Univerzitné budovy v Trnave. In: Novinky z radnice, ročník 14, 2003, č.2, Kolektív: Velikáni histórie. In: Trnavský hlas, mimoriadne číslo k 750 výročiu povýšenia Trnavy na slobodné kráľovské mesto, 1988, Radváni H.: Trnavské kostoly. Trnava: SSV, 1995, Šimončič J.: Mojej Trnave, K dejinám Trnavy a okolia. Trnava: B-print, 1998, Šimončič J.: Trnava 750 rokov mestom. In: Vlastivedný časopis, ročník 37, 1988, č. 1, Šimončič J.: Trnavská univerzita 1635-1777. Trnava: Trnavská univerzita, 1996, Šimončič J., Škoviera D.: Trnavská univerzita v dokumentoch (1635-1998). Bratislava: Veda, 2002, Šimončič J., Watzka J.: Dejiny Trnavy. Bratislava: Obzor, 1989
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.