Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Trnavská univerzita v dejinách Slovenska
Dátum pridania: | 08.10.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | zuzu13 | ||
Jazyk: | Počet slov: | 4 537 | |
Referát vhodný pre: | Vysoká škola | Počet A4: | 18.4 |
Priemerná známka: | 2.97 | Rýchle čítanie: | 30m 40s |
Pomalé čítanie: | 46m 0s |
Univerzitné budovy v Trnave
Univerzitný areál vznikol na bývalom dominikánskom kláštore a kostole a okolo boli časom vybudované študentské domovy -konvikty. Bola to akási akademická štvrť. Budovy Trnavskej univerzity sú národnou kultúrnou pamiatkou.
Katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa – univerzitný
Dnes stojí na mieste, kde voľakedy stál dominikánsky kláštor s gotickým kostolom, pretože tieto stavby boli zničené požiarom.
Bol postavený v rokoch 1629-1637 pod vedením Pietra Spazza. Bol to prvý ranobarokový kostol v strednej Európe.
„Vonkajšia ranobaroková úprava dopĺňa neskororenesančný interiér s celodreveným oltárom a vzácnymi nástennými maľbami od talianskych majstrov.“ Bol vysvätený roku 1637 a slúžil tiež ako prednášková sieň a promočná sála pre univerzitu.
Od roku 1977 je katedrálnym metropolitným chrámom.
Teologická a filozofická fakulta – „Collegium Academia“
Tvorili hlavnú budovu univerzity. Pri prestavbe dominikánskeho kláštora vznikli okolo dvoch vnútorných dvorov posluchárne, učebne, knižnica, tlačiareň, lekáreň, byt rektora, ubytovanie pre profesorov, úradníkov, hostí, hospodárske priestory a nádvoria, čím sa vytvoril komplex školských budov. V tomto objekte sídlilo aj 5-triedne jezuitské gymnázium : infirma, media, gramatica, humanitas a rhetorica.
„ V rokoch 1643-47 postavili pravdepodobne podľa projektov staviteľov Antonia Canevaleho a Pietra Spazza najskôr dvorové krídlo a v rokoch 1634-52 východné krídlo s bohatou štukovou výzdobou schodiska. Západné krídlo postavili v rokoch 1677-89 podľa projektu miestneho staviteľa Jakuba Plachnera a v rokoch 1689-1700 ho prestavali podľa návrhu V. Ceresolu. Podľa jeho projektu stavali v rokoch 1700-1716 severné krídlo a s ním aj krídlo spojovacie pozdĺž severnej fasády kostola.“ Sú to barokové stavby postavené v 17. a 18. stor.
v roku 1670 dal biskup Ferdinand Pálfy vyzdobiť univerzitnú aulu, aby sa v nej mohli konať slávnosti, dišputy, promócie.
Dnes v týchto priestoroch sídli archív Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
Seminár sv. Vojtecha – „Convictus Adalbertinum“
Založil ho roku 1619 P. Pázmanyi ako konvikt pre 10 chudobných študentov gymnázia. Sídlil v dvoch starších meštianskych domoch. V roku 1710 bol rozšírený o 4 domy. Roku 1922 bolo nadstavané 3. podlažie.
Seminár bol barokovou stavbou. Zachoval sa vstupný portál s latinským nápisom a sochou sv. Vojtecha z roku 1710.
Nachádza sa na ulici J. Hollého 4, kde dnes sídli základná škola.
Generálny seminár – „Convictus Rubrorum“
Bol založený roku 1649 arcibiskupom J. Lippayom pre bohoslovcov z celého Uhorska. Názov má podľa červených reverend klerikov.
Je to 3-krídlová 3-podlažná ranobaroková budova s vnútorným dvorom. V roku 1914 upravili uličnú fasádu. Zachoval sa ranobarokový portál s latinským nápisom a erbom J. Lippaya.
Je na ulici J. Hollého 3 a od roku 1853 tu sídli gymnázium.
Mariánsky (Szelépcsényiho) seminár – „Convictus Marianum“
Založil ho arcibiskup J. Szelépcsényi v roku 1667. Budova bola postavená v barokovom slohu. Roku 1914 bolo prestavané uličné krídlo, v ktorom sa vytvorilo 2-podlažná divadelná sála. Zachoval sa ranobarokový vstupný portál s latinským nápisom a sochou Panny Márie, ktorú preniesli z bývalej kaplnky do kostola sv. Jakuba.
Nachádza sa na ulici J. Hollého 2.
Zdroje: Čičaj V.: Trnavská univerzita v slovenských dejinách. Bratislava: Veda, 1987, Jankovič V.: Trnavská univerzita. Bratislava: Pamiatkový ústav, 1995, Kaššovičová S.: Chtelničan Martin Palkovič a Trnavská univerzita. In: Acta Diurna, ročník 1, 2003, č.2, Kolektív: Bohatá história slovom. In: Trnavský hlas, mimoriadne číslo k 750 výročiu povýšenia Trnavy na slobodné kráľovské mesto, 1988, Kolektív: To najcennejšie, čo máme. In: Trnavský hlas, mimoriadne číslo k 750 výročiu povýšenia Trnavy na slobodné kráľovské mesto, 1988, Kolektív: Univerzitné budovy v Trnave. In: Novinky z radnice, ročník 14, 2003, č.2, Kolektív: Velikáni histórie. In: Trnavský hlas, mimoriadne číslo k 750 výročiu povýšenia Trnavy na slobodné kráľovské mesto, 1988, Radváni H.: Trnavské kostoly. Trnava: SSV, 1995, Šimončič J.: Mojej Trnave, K dejinám Trnavy a okolia. Trnava: B-print, 1998, Šimončič J.: Trnava 750 rokov mestom. In: Vlastivedný časopis, ročník 37, 1988, č. 1, Šimončič J.: Trnavská univerzita 1635-1777. Trnava: Trnavská univerzita, 1996, Šimončič J., Škoviera D.: Trnavská univerzita v dokumentoch (1635-1998). Bratislava: Veda, 2002, Šimončič J., Watzka J.: Dejiny Trnavy. Bratislava: Obzor, 1989