História Trnavskej univerzity

Už pred založením Trnavskej univerzity (TU) boli v Uhorsku pokusy o založenie univerzity. O to sa snažili ako katolíci, tak aj protestanti, ale skôr neúspešne ako úspešne. Ich neúspech zapríčinila hlavne nekompetentnosť v hospodárení a financovaní takejto inštitúcie. V tomto smere sa ukázal byť realistom až Peter Pázmanyi. Ten ako ostrihomský arcibiskup zakladal rôzne vzdelávacie inštitúcie ale stále mu v Uhorsku chýbala univerzita. Tento svoj najväčší počin uskutočnil až dva roky pred svojou vlastnou smrťou, roku 1635. Trvalo to tak dlho hlavne preto, že chýbali finančné prostriedky a tiež nevedel, kde vziať kvalifikovaných profesorov.

Výber miesta pre univerzitu sa obmedzoval na ostrihomskú arcidiecézu a do úvahy pripadali tri mestá: Bratislava, Trnava a Skalica. No v Skalici nepôsobili jezuiti, ale františkáni, a preto ostala Bratislava a Trnava. Bratislava bola však skôr nemecká a Nemci boli väčšinou augsburského vyznania. Ostala teda Trnava. Tá bola oficiálne trojjazyčná (slovenčina, maďarčina, nemčina), ale v skutočnosti bola len slovenská a maďarská. Tieto dve národnosti tu navzájom žili v symbióze.

V zakladacej listine uvádzal P. Pázmanyi len dva dôvody, prečo zvolil Trnavu :
1. šíriť katolícku vieru v Uhorsku - „religionem catolicam in Hungaria propagare“, čo bolo znakom protireformácie
2. zveľaďovať dôstojnosť najchýrnejšieho uhorského národa - „nobilissimae gentis Hungaricae dignitati consulare“

Slováci , ktorí boli v spoločenskom rebríčku najnižšie , mali podľa neho svojou skromnosťou, poslušnosťou a ústupčivosťou slúžiť ako vzor maďarským študentom.

6. januára 1635 si P. Pázmanyi v Šoproni na sneme k seba pozval J. Forróa, predstaveného rakúskej jezuitskej provincie a rektora trnavského kolégia J. Dobronokiho a oznámil im, že s pomocou jezuitov zakladá univerzitu a ako začiatočný kapitál jej dáva 60 000 florénov a dlžobný úpis cisára Ferdinanda II. na 40 000 fl. Sľúbil tiež, že do sviatku sv. Juraja dodá ešte 20 000 fl. Keďže tu bol rektor trnavského kolégia, môžeme usúdiť, že už v tejto dobe si vybral práve Trnavu.
Zakladacia listina bola zhotovená 12. mája 1635 za prítomnosti J. Dobronokiho - napísal jej koncept - , J. Forróa, V. Lamormainiho - spovedník Ferdinanda II- a P. Pázmanyia. Bol to dokument iba s konkrétnymi údajmi o budúcej univerzite a o jej cieľoch sa hovorilo v stručnej arenge. Univerzita mala byť obvyklým typom jezuitskej neúplnej univerzity s dvomi fakultami, a to filozofickou a teologickou.
P. Pázmanyi potreboval na založenie univerzity získať záväzný súhlas jezuitov na prebranie univerzity, schválenie univerzity pápežskou kúriou aj Ferdinandom II (uhorský kráľ a nemecký cisár). Mutius Vittellescus, generálny predstavený jezuitov, oznámil listom z 23. júna 1635 P. Pázmanyiovi, že novú univerzitu berie do správy, opatery rádu. P. Pázmanyi čoskoro po 12. máji 1635 požiadal o schválenie univerzity pápeža Urbana VIII. Založenie univerzity v kúrii schválili, ale schvaľovaciu bulu vydať odmietli preto, že išlo o neúplnú univerzitu bez právnickej a lekárskej fakulty. Panovníka Ferdinanda II. požiadal P. Pázmanyi o schválenie 29. júla 1635 a žiadosť opakoval 27. septembra 1935. Na základe korešpondencie sa predpokladá, že pred písomným schválením mal kráľov ústny súhlas, prísľub potvrdenia univerzity. Schvaľovacia bula Ferdinanda II. je datovaná 18. októbrom 1635. Panovník udelil univerzite privilégiá, práva, imunity, ... aké mali mnohé veľké a starobylé európske univerzity. Už v polovici augusta 1635 boli obsadené profesorské miesta: M. Palkovič (logika), T. Jászberényi (kauzalistika) a Št. Keresztes (teológia, scholastika).

Univerzita bola slávnostne otvorená 13. novembra 1635. P. Pázmanyi odovzdal J. Dobronokimu -1. rektorovi TU- v Chráme sv. Mikuláša fundačnú listinu a cisársku konfirmáciu. TU začala svoje pôsobenie o deň neskôr, 14. novembra 1635, prednáškou prof. M. Palkoviča o racionálnej , t.j. aristotelskej filozofii. Štúdium na filozofickej fakulte trvalo 3 roky a na teologickej 4 roky. Univerzita dostala odznak, pečať, žezlá pre rektora a dekanov, pláštenky a klobúky pre dekanov a iných hodnostárov univerzity roku 1636. Obe fakulty viedli matriky študentov (ktoré sú zachované, matrika právnickej fakulty sa stratila už v 18. storočí). Patrónom TU bola Panna Mária a na jej sviatok - 8. decembra- sa usporadúvali oslavy.
29. januára 1636 sa konalo prvé depositio. Podľa zakladacej listiny mohla TU udeľovať akademické hodnosti. 2. septembra 1637 sa uskutočnila prvá promócia, na ktorej bolo 26 fyzikov z ročníka M. Palkoviča povýšených na bakalárov filozofie.

Univerzita čelila z počiatku problémom s nedostatkom študentov na teologickej fakulte, s nedostatočnou dotáciou, problémom s priestormi. Spor o právomoc nad študentmi v kriminálnych veciach s mestom im tiež nijako nepomohol. Po finančnej stránke sa snažili vec riešiť žiadaním dlhu 40 000 florénov od Ferdinanda II. a potom aj Ferdinanda III., ktorí toto sľúbili splniť. Vyplatenie sa však stále posúvalo v dôsledku 30-ročnej vojny, kedy kráľ potreboval každý groš. S touto žiadosťou sa univerzita obrátila aj na Leopolda II. Ten na smrteľnej posteli prikázal opátovi , aby bolo univerzite vyplácaných 2000 zlatých prostredníctvom dvorskej komory vo Viedni. Dohoda medzi opátom a dvomi zástupcami rádu o vyplácaní dôchodkov bola uzavretá 5. augusta 1703 (68 rokov po založení). Priestorový problém sa pokúsili vyriešiť tak, že od mesta chceli odkúpiť územie na ktorom by postavili kolégium a vysokú školu, s čim však u radných pánov nepochodili. Preto ako riešenie zvolili zväčšenie gymnaziálnej budovy jej predĺžením na severe a juhu. Tým získali 8 učební ale problémy s ubytovaním, tým nevyriešili. Neskôr - 50. roky 17. stor.- tiež čelili hrozbe preloženia do Bratislavy o čo sa všetkými silami snažil páter Štefan Keresztes. Tento návrh však neprešiel. J. Lippay -ostrihomský arcibiskup- nielenže univerzitu nepremiestnil ale ešte aj posilnil jej pozíciu, keď v testamente z 31. decembra 1665 odkázal 15 000 fl. na vytvorenie právnickej fakulty, s dvomi katedrami (kanonické právo a svetské práva). S jej založením neboli žiadne väčšie problémy, lebo jej 15 000 fl. odkázal aj predchodca J. Lippaya I. Lóssy (testament zo 6. januára 1642).
Zakladacia listina právnickej fakulty je z 2. januára 1667. Obsahovala dosť presné údaje o fakulte. Bola slávnostne otvorená 16. januára 1667 a nasledujúci deň -17. januára- začali prednášky z cirkevného práva. Fakulta prešla ťažkým obdobím keď mala problémy s financovaním -obdobie protihabsburgských povstaní-, v čoho dôsledku sa málo až vôbec neprednášalo.

Od roku 1663 sa sotva 30 km od Trnavy -v Hlohovci- nachádzali Turci, čo malo neblahý dôsledok na financovanie univerzity -nedostávala dôchodky z vydrancovaných území. Napriek tomu sa mali vybudovať nové priestory. Práce trvali od roku 1677 do roku 1683, kedy boli v dôsledku Thokoliho povstania pozastavené. 20. júla 1683 sa kuruci zmocnili mesta a ostali tu do 8. augusta 1863. Vyplienili univerzitu a za jezuitov požadovali výkupné najskôr 40, potom 30 000 fl. (V dôsledku psychického zrútenia a prežitých útrap zomreli dvaja pátri ešte počas pobytu kurucov v Trnave a dvaja zomreli neskôr.) Pri odchode z Trnavy mesto zapálili a skoro celé okrem priestoru medzi univerzitným a farským kostolom ľahlo popolom. Zomrelo okolo 4000 ľudí. Šťastnou náhodou budovy univerzity boli mimo zóny ohňa, ale zhorelo množstvo stavebného materiálu určeného na dostavbu. Obnova kolégia a univerzity po tomto trvala päť rokov. V tomto období sa vyučovalo len na gymnáziu a filozofickej fakulte.
Obdobie pokoja netrvalo dlho, lebo počas rákocziovského povstania bolo kolégium vystavené na milosť raz kurucom, raz labancom až v meste na koniec roku 1703 ostala trvalá posádka Rákocziho vojska. Ich priame ovplyvňovanie mesta skončilo po bitke pri Hrnčiarovciach 26. decembra 1704. Napriek všetkým týmto trápeniam vyučovanie na univerzite stále prebiehalo, a to na všetkých troch fakultách. Prestalo až v rokoch 1709-1710 následkom vypuknutia morovej epidémie po celej krajine. Mor však zasiahol mesto a univerzitu len raz, a to v roku 1739.

Roku 1723 bolo vytvorené Uhorské miestodržiteľstvo, ktoré malo mať dozor nad školskými základinami a o rok neskôr -1724- bola dokonca Karolom III. vytvorená komisia pre túto agendu. Predpoklad, že bude aktívnejšie zasahovať do chodu univerzity sa nepotvrdil, lebo univerzitné základiny spravoval, tak ako predtým, sám rektor. 17. marca 1733 vydal kráľ nariadenie o skrátení štúdia filozofie na 2 a teológie na 3 roky, čo však bolo odmietnuté aj z dôvodu možného zosmiešnenia uhorského školstva v zahraničí.
Po smrti Karola III., vojne o rakúske dedičstvo (1740-1748) a strate Sliezska sa kráľovná Mária Terézia dala do reforiem, medzi ktorými bola aj reforma školstva. Táto sa dotkla aj TU. Po vzore Viedenskej univerzity sa štúdium na filozofickej fakulte skrátilo na 2 roky + skúšobný rok, na teologickej fakulte pribudli nové predmety s predpísanými učebnicami. Reforma právnickej fakulty prebehla neskôr a spočívala v zavedení prirodzeného práva, stanovenia učebníc a pripustením evanjelikov na fakultu.

Roku 1765 kráľovná preniesla správu školstva na novovytvorenú študijnú komisiu na Miestodržiteľstve v Bratislave. 8. apríla 1767 bol trnavský rektor M. Smitth vyzvaný, aby porovnal študijný plán TU a Viedenskej univerzity a navrhol opatrenia na zlepšenia vyučovania. M. Smitth navrhol niekoľko zmien, ako napr. zrušenie katedry kontroverzistiky na teologickej fakulte, alebo zriadenie ďalších 3 katedier na filozofickej fakulte. Študijná komora v Bratislave vypracovala plán reformy začiatkom roku 1768 a 8. marca toho roku ho postúpila Miestodržiteľstvu, s tým aby plán predložili Márii Terézii. Už v tomto období sa začínalo hovoriť o tom, že by bolo dobré univerzitu preložiť do Budína a zveriť ju tak pod dohľad biskupa (Kr. Nicky). Rozhodnutie kráľovnej o reforme vyšlo 26. septembra 1769. Veľmi stručne sa v ňom písalo, že sa má TU prispôsobiť Viedenskej univerzite. 7. novembra 1769 Mária Terézia rozhodla o tom, že sa zriadi lekárska fakulta s piatimi katedrami. Podrobnosti o fakultách obsahoval intimát Miestodržiteľstva Ostrihomskej kapituly zo 14. decembra 1769. Pre lekársku fakultu bola v rokoch 1770-1772 postavená účelová budova. Súčasne s jej stavbou prebehlo aj reštaurovanie ostatných univerzitných budov.
Podrobnejšiu úpravu o organizácii a stave univerzity obsahovala „Norma studiorum“, ktorá bola odoslaná miestodržiteľom 10. septembra 1770. Vedením univerzity bol poverený hlavný správca, podkancelár gróf J.Fekete. Jeho poradným orgánom bolo konzistórium zložené zo správcov fakúlt a vedené veľprepoštom Ostrihomskej kapituly J.Galgoczym. Dovtedy bol rektorom univerzity rektor jezuitského kolégia, ale po novom ho volili prokurátori štyroch národností. Aj keď sa Mária Terézia hlásila ku katolicizmu, reforma bola skôr zameraná proti jezuitom. Po zrušení jezuitského rádu pápežom Klementom XIV. dokumentom /breve „Dominus ac redemptor“ z 21. júla 1773 zostali jezuiti ako svetskí kňazi na filozofickej fakulte, ale z teologickej boli vylúčení. Majetky trnavského jezuitského kolégia -prevádzkovateľ TU- pripadli TU. Roku 1774 dostala univerzita jezuitský kapitál- 268 614 fl.- a v roku 1775 dostala ako dar aj ich nehnuteľný majetok -záhrady, lúky, role, mlyny, vinice, ... Zariadenie kolégia pripadlo tiež univerzite -knižnica, hvezdáreň, lekáreň, ... Zrušením jezuitského rádu sa naskytla možnosť zreformovať TU úplne podľa vzoru Viedenskej univerzity. Za týmto účelom sem boli vyslaní J.Fekete -hlavný správca univerzity- a J. Urméry -radca Uhorskej dvorskej kancelárie. Tieto reformy však nezabránili preloženiu univerzity.

Roku 1776 zriadila Mária Terézia 3-člennú komisiu vedenú Kr. Nickyim. V komisii bol ďalej aj A. Szabó -ostrihomský kanonik a neskorší prvý košický biskup- a W. Kempelen -komorský radca. Ich rozhodnutiu nezabránilo ani to, že v rokoch 1770-1772 boli reštaurované univerzitné budovy a postavená lekárska fakulta. 22. decembra 1776 komisia odporučila presťahovanie do Budína. Panovníčka poskytla univerzite kráľovský palác v Budíne. Intimát o preložení bol vydaný 6. marca 1777 a prednášky na univerzite v Trnave skončili 24. augusta 1777. Poslednú prednášku mal profesor uhorského práva Ján Zelenay. Sťahovacie náklady uhradilo mesto Budín a prednášky tu začali 9. novembra 1777. V Budíne ale univerzita nevydržala dlho. Jednotlivé fakulty čelili rôznym problémom a situácia sa nezlepšovala. V roku 1834 bola univerzita premiestnená do Pešti. V Trnave bola ako náhrada za univerzitu zriadená Kráľovská akadémia -akási kombinácia skrátenej filozofickej a právnickej fakulty- ale už roku 1786 bola premiestnená do Bratislavy.

Trnavská univerzita bola v Trnave obnovená 25. marca 1992 zákonom č. 191/1992. Znovu otvorená bola 1.júla 1992. Fakulta humanistiky a Pedagogická fakulta boli zriadené 1.septembra 1992 Akademickým senátom. V roku 1994 bola založená Fakulta ošetrovateľstva a sociálnej práce, premenovaná na Fakultu zdravotníctva a sociálnej práce v roku 1998. Zo Žilinskej univerzity prešla na TU od 1. novembra 1997 Katecheticko- pedagogická fakulta sv. Ondreja. Súčasťou univerzity je aj Teologická fakulta so sídlom v Bratislave -premenovaný Teologický inštitút sv. Alojza zriadený 1. septembra 1994. V rohu 1998 bola zriadená Právnická fakulta.

Vedenie univerzity

Rektor
- na čele univerzity
- menoval ho generál jezuitského rádu
- podliehalo mu aj kolégium
- právo menovať profesorov

Kancelár univerzity
- dohľad nad :
výučbou v súlade s vierou
plnením si povinností profesorov
riadnym priebehom skúšky
Univerzitný sudca
- menovaný kráľom
- znalec práva
- riešenie sporov a vynášanie rozsudkov
- právo odsúdiť na trest smrti
- pomáhali mu poradcovi a obhajca

Dekani
- na čele fakúlt
- právo udeliť v mene pápeža a kráľa a so súhlasom kancelára univerzity študentom, ktorí úspešne zložili skúšky, akademický stupeň : licenciát, bakalár, doktor

Právnická fakulta TU
Zakladacia listina právnickej fakulty je z 2. januára 1667. Bolo to prvé úspešné a trvalé pôsobenie právnickej fakulty vo vtedajšom Uhorsku.
Vznikla vďaka tomu, že ostrihomskí arcibiskupi Juraj Lippay a Imrich Lósy, so súhlasom kráľa, v testamente odkázali na jej založenie finančné prostriedky. Pôvodne nemala byť začlenená do rámca univerzity, teda nemala byť jezuitská. Mala to byť samostatná svetská fakulta. Nakoniec však pričlenená bola, ale viac-menej len formálne . Nebola rádová a zachovala si čiastočnú samostatnosť. Fakulta mala svoje žezlo, pečať, odznaky, zvyklosti, ... V zakladacej listine sa hovorí aj o prednášaní domáceho uhorského práva, čím predbehla mnohé zahraničné fakulty. Tento fakt vyzdvihol ako vysoko pokrokový aj historik právnickej fakulty TU Fr. Eckhart.
Právnická fakulta bola slávnostne otvorená 16. januára 1667 a nasledujúci deň začali prednášky z cirkevného práva. Právo bolo rozdelené do dvoch katedier: kanonické právo a svetské práva -rímske a domáce. Bolo to aj kvôli tomu, že žiaden jezuita by neprednášal svetské práva. Preto boli prijatí civilní profesori, ktorí mali rovnaké práva a právomoci ako jezuitskí profesori. Od roku 1688 sa začalo prednášať aj uhorské trestné právo. Z nariadenia z 3. novembra 1760 vyplýva pre právnickú fakultu TU povinnosť vyučovať všetky vedy, ktoré sa týkajú správy štátu, čím sa myslelo prirodzené právo. Bolo však potrebné zaviesť aj štúdium verejného práva všeobecného a aj uhorského a tiež štúdium tzv. policajných a kamerálnych vied.
Štúdium trvalo dva roky a absolventi mali zaujať vedúce miesta v diplomacii, štátnej a cirkevnej administratíve.
Po zrušení jezuitského rádu bola celá právnická fakulta TU zreformovaná podľa právnickej fakulty Viedenskej univerzity.

Lekárska fakulta TU
7. novembra vydala Mária Terézia intimát o reforme TU a o jej doplnení o lekársku fakultu. Svoju činnosť začala 7. novembra 1770. Jej riaditeľom bol mestský lekár Trnavy Ján Gilga z Gilgenburgu (Sliezsko), ktorý absolvoval lekársku fakultu v roku 1754 na Viedenskej univerzite. Prvým dekanom sa stal Adam Ignác Prandt. Fakulta mala 5 katedier : fiziológia a farmakológia, patológia a interné lekárstvo, anatómia, chirurgia a pôrodníctvo, botanika a chémia. Štúdium bola rozdelené do piatich rokov. S prednáškami sa začalo 29. novembra 1770 a prednášalo sa na troch rôznych miestach. Až v máji 1772 bola pre ňu dostavaná účelová budova, v ktorej bolo aj vyhovujúce chemické laboratórium. Problémy s chemikáliami však naďalej pretrvávali. Okrem výučby lekárov robila lekárska fakulta aj jednoročné kurzy pre ránhojičov a lekárnikov a niekoľkotýždňové kurzy pre pôrodné asistentky. Z počiatku nebol dostatok preparátov a ľudského pitevného materiálu a ani trnavská mestská nemocnica nevyhovovala pre klinickú prax poslucháčov -„praxim medicam“. Mestská nemocnica začala vyhovovať až roku 1775. Nedostatok pitevného materiálu sa tiež vyriešil. Univerzita mala požiadať Bratislavskú a Nitriansku stolicu o odovzdávanie tiel popravených zločincov. K lekárskej fakulte patrila aj botanická záhrada, o ktorú sa staral profesor botaniky a chémie Jakub Winterl.
Profesor Plenck pri svojej katedre -chirurgia a pôrodníctvo- zriadil samostatnú knižnicu s knihami z odboru chirurgie a príbuzných vied, odboru pôrodníctva, zubného a očného lekárstva.
Bola to prvá lekárska fakulta v strednej Európe a vyšli z nej mnohí odborníci. Napr.: Jakub Reineggs bol v rokoch 1778-1781 osobným lekárom gruzínskeho kráľa Herakleita II., prof. chirurgie a očného lekárstva J.J. Plenck vydal roku 1777 dielo O očných chorobách -„De morbis oculorum“, ktoré bolo preložené do nemčiny, holandčiny a čínštiny.

Národnostná otázka na TU
Po národnostnej stránke , ako vieme z univerzitných matrík, na TU študovala skoro vždy slovanská národnosť, ktorá bola najpočetnejšie zastúpená Slovákmi. Príslušníci uhorských národov boli v matrikách zapísaní: Germanus - Nemec, Croata - Chorvát, Ruthenus - Rusín, Polonus - Poliak, Ungarus - Maďar, Slavus - Slovák (od 60. rokov v 17. stor. aj termín Pannon). Cudzinci boli označovaný názvom krajiny pôvodu (Moravus, Silesius, ...).
Na univerzite pôsobilo aj mnoho profesorov slovenského pôvodu. Branislavovi Varsikovi sa podarilo zistiť, že 75 profesorov TU bolo slovenského pôvodu- v trienálnych katalógoch jezuitov a matrikách jezuitského kolégia boli zapísaní ako Slavus- a nevedeli dobre hovoriť inou rečou ako slovenčinou a latinčinou. O ďalších 29 profesoroch sa dá usúdiť, že boli slovenského pôvodu podľa rodiska, alebo zapísanej slovenskej národnosti ich príbuzných.
Vyučovacím jazykom na Trnavskej univerzite počas celej jej existencie v Trnave - 1635-1777 - bola latinčina.
Univerzita bola založená pre všetkých bez ohľadu na národnosť a to, že tu prevažovali Slováci bol len prirodzený dôsledok prostredia, v ktorom TU vznikla.

Slovenčina na TU
Kultúrna západoslovenčina, ktorá sa rozvíjala najmä vďaka univerzite bola v tom čase považovaná za slovenského reprezentanta medzi štyrmi krajinskými rečami, ktoré uznával aj cisársky dvor a Uhorská miestodržiteľská rada.
V kultúrnej západoslovenčine boli vydané napr. aj Slovenské verše -„Werse Slowenské od Petra Benického (1652, Univerzitná tlačiareň). Univerzitná tlačiareň vydala latinskú prácu bakalára Mikuláša z Domaniže Zaujímavý spis o slovenskej reči. Dokonca v roku 1665 sa ostrihomský kanonik, neskorší Nitriansky biskup Juraj Haška snažil vytvoriť na TU katedru slovenčiny -„catedram Slavonicam Tyrnaviensem“. Jeho žiadosť však bola zamietnutá ostrihomským arcibiskupom.
Prítomnosť univerzity v slovenskom prostredí vedome, či nevedome formovala slovenský jazyk a pripravila živnú pôdu kodifikácii prvého spisovného slovenského jazyka (A. Bernolák, 1787), ktorý bol založený práve na princípoch reči univerzitných vzdelancov.

História na TU
O systéme a organizovaných prednáškach z história nemožno hovoriť až do roku 1735, keď vyšla „Iustitio humanistica“.
Prof. Gabriel Hevenesi (1656-1717) začal s výskumnými historickými prácami za podpory habsburského dvora. Zachoval sa rukopis jeho veľkolepého projektu „Modus materiae conquirendae pro annalibus ecclesiasticis regni hungariae constinuandis“- Spôsob získavania podkladov pre cirkevné dejiny Uhorského kráľovstva. Vyučovanie história (všeobecné dejiny) ako osobitného predmetu bolo na TU zavedené až nariadením „Norma studiorum „ z októbra 1770. História nemala vlastnú katedru a až do roku 1774 bola spojená s rétorikou. V tomto roku -1774- sa história osamostatnila. Vedúcim katedry bol prof. Katona. Už do roku 1770 prednášal históriu (i rétoriku) a mal prednášať aj Pomocné vedy historické. Vydal 42 zväzkov diela „Historica critica regum“.
18. storočie sa stalo na Trnavskej univerzite obdobím veľkého rozkvetu historiografie.

Vzťah univerzity a mesta
Pokiaľ nebola roku 1635 v Trnave založená univerzita, hovorí sa o Trnave ako o vidieckom meste. Po príchode univerzity tu nastal čulý ruch a Trnava sa v 17. a 18. stor. stala jedným z najvýznamnejších centier kultúrneho života Slovákov a preslávila sa v celej Európe. Trnava bola ako jediné uhorské univerzitné mesto nazývaná domovom Pallas Atény, sídlom múz, Aténami v Uhorsku.
Univerzita mala s pridruženými inštitúciami okolo 1000 osôb. Bola však exteritoriálnou enklávou, ktorá mala vlastnú samosprávu a vlastné zdroje príjmov, a teda bola politicky a ekonomicky úplne nezávislá. Na vývoj mesta však istý vplyv mala. Výstavba a rekonštrukcie univerzitných budov nielenže mesto skrášlili, ale poskytli obyvateľom zamestnanie, aj keď nie pravidelné. Väčšina záhrad v Trnave bola majetkom jezuitov a tie boli prístupné všetkým. Študenti, hlavne tí zámožnejší boli vítaní u miestnych remeselníkov, obchodníkov, vinárov a krčmárov. Zvýšila sa tu životná úroveň.
Mesto si však až neskoro uvedomilo, čo získalo príchodom univerzity. Vzťahy medzi Trnavou a TU boli často narúšané sporom o súdnu právomoc nad študentmi -„ius academium“. Bojovať o univerzitu začali až keď už bolo definitívne rozhodnuté o jej presídlení do Budína. Čiastočná náhrada za univerzitu -kráľovská akadémia tu dlho tiež neostala a Trnava sa znovu pomaly stala ospalým vidieckym mestečkom.

Spor o „ius academicum“
Spor mesta a TU o súdnu právomoc nad študentmi v kriminálnych veciach -„ius academicum“ sa dal predpokladať, lebo P. Pázmanyi túto otázku nezakotvil v zakladacej listine.
Isté usmernenie však bolo zo strany cisára Ferdinanda II. v Zlatej bule z 18. októbra 1635, v ktorej dal univerzite výsady iných univerzít v Rímskej ríši a jej provinciách. Mesto Trnava sa však odvolávalo na Zlatú bulu Bela IV. z roku 1238, teda, že ich privilégiá sú omnoho staršie. Univerzita namietala aj tým, že tu študujú najmä šľachtici a mestské právo nie je nadradené nad šľachtickým. Tento spor sa niekoľko krát riešil, ale aj po víťazstve TU v roku 1692 mesto v menšom, či väčšom rozsahu práva univerzity porušovalo. Pri riešení sporu bol často potrebný i priamy zásah cisára. To však mešťanom nezabránilo v tom, aby neustále porušovali jeho nariadenia odvolávajúc sa na svoje práva a privilégiá, čím si znepriatelili všetky vrchnosti. Až neskoro si uvedomili význam univerzity pre mesto.
Pr.: 1726 - študenti tasili kordy aby oslobodili poddaného -príbuzného jedného z nich-, ktorého drábi viedli do väzenia. Všetko sa skomplikovalo, tak, že večer sa už bilo celé mesto a nik nevedel prečo. Vyšetrovanie, ktoré viedol dekan filozofickej fakulty F. Roys sa skončilo fiaskom.

Osobnosti TU

Peter Pázmanyi (1570-1637)
- narodil sa 4. októbra 1570 vo Veľkom Varadine
- zomrel 19. marca 1637 v Bratislave
- študoval vo Veľkom Varadine, Krakove, vo Viedni a v Ríme
- prednášal na univerzite v Štajerskom Hradci
- roku 1616 sa stal ostrihomským arcibiskupom
- napísal vyše 30 kníh
- uvedomoval si potrebu vzdelanosti, a preto na tento účel založil niekoľko inštitúcií
- pôvodne chcel obnoviť Academiu Istropolitanu v Bratislave
- roku 1635 založil jezuitskú univerzitu v Trnave
- vynikal múdrosťou ale aj tolerantnosťou a nádnárodnosťou

Juraj Dobronoki (Dobronocký) (1588-1649)
- narodil sa 2. marca 1588 v Dobronoku
- zomrel 11. mája 1649 v Trnave
- ovládal slovenčinu, latinčinu, maďarčinu, chorvátčinu, nemčinu a taliančinu
- prvý rektor TU
- praktik a diplomat s ekonomickým nadaním
- mal vždy prehľad o dianí na celej univerzite

Martin Palkovič (1606-1662)
- narodil sa 4. októbra 1606 v Chtelnici
- bol zavraždený 15. septembra 1662 v Košiciach
- študoval v Trnave -rétorská škola, vo Viedni- filozofia a teológia
- ovládal slovenčinu, latinčinu, nemčinu a maďarčinu len málo
- prednášal filozofiu a hebrejčinu vo Viedni
- dekan filozofickej, neskôr teologickej fakulty
- 1649-1652 a 1655-1657 rektor TU
- prefekt univerzitnej tlačiarne a riaditeľ kolégia
- 1660-1662 rektor Košickej univerzity

Martin Szentiványi (Svätojánsky) (1633-1705)
- narodil sa 20. októbra 1633 v Liptovskom Jáne
- zomrel 29. marca 1705
- študoval v Loebene, vo Viedni a na TU
- prednášal hebrejčinu, logiku, fyziku, metafyziku, kontroverzistiku a scholastickú teológiu
- od roku 1660 rektor TU
- hlavný cenzor kníh, budovateľ a správca univerzitnej tlačiarne
- zriadil pre univerzitnú tlačiareň 2 papierne v Kláštore pod Znievom a papier sa tu vyrábal podľa jeho receptu
- autor niekoľkozväzkového predchodcu dnešných encyklopédií : „Curiosiora et selectiora variarum scientiarum miscellanea“ -Vybrané podivné rozličnosti všakovakých vied

Maximilián Hell (1720-1792)
- rodák z Banskej Štiavnice
- riaditeľ viedenského observatória
- podľa jeho plánu bolo vybudované observatórium v Trnave
- pôsobil na TU
- 1769 -cesta do Laponska kvôli pozorovaniu prechodu Venuše pred Slnkom

František Weiss (1717-1787)
- rodák z Trnavy
- študoval na gymnáziu v Trnave, na univerzite v Trnave a Košiciach
- od roku 1752 prof. matematiky na TU
- 1756-zahájil pozorovaciu činnosť observatória a stal sa jeho riaditeľom a na tomto poste zotrval aj po presťahovaní do Budína

Univerzitné budovy v Trnave
Univerzitný areál vznikol na bývalom dominikánskom kláštore a kostole a okolo boli časom vybudované študentské domovy -konvikty. Bola to akási akademická štvrť. Budovy Trnavskej univerzity sú národnou kultúrnou pamiatkou.

Katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa – univerzitný
Dnes stojí na mieste, kde voľakedy stál dominikánsky kláštor s gotickým kostolom, pretože tieto stavby boli zničené požiarom.
Bol postavený v rokoch 1629-1637 pod vedením Pietra Spazza. Bol to prvý ranobarokový kostol v strednej Európe.
„Vonkajšia ranobaroková úprava dopĺňa neskororenesančný interiér s celodreveným oltárom a vzácnymi nástennými maľbami od talianskych majstrov.“ Bol vysvätený roku 1637 a slúžil tiež ako prednášková sieň a promočná sála pre univerzitu.
Od roku 1977 je katedrálnym metropolitným chrámom.

Teologická a filozofická fakulta – „Collegium Academia“
Tvorili hlavnú budovu univerzity. Pri prestavbe dominikánskeho kláštora vznikli okolo dvoch vnútorných dvorov posluchárne, učebne, knižnica, tlačiareň, lekáreň, byt rektora, ubytovanie pre profesorov, úradníkov, hostí, hospodárske priestory a nádvoria, čím sa vytvoril komplex školských budov. V tomto objekte sídlilo aj 5-triedne jezuitské gymnázium : infirma, media, gramatica, humanitas a rhetorica.
„ V rokoch 1643-47 postavili pravdepodobne podľa projektov staviteľov Antonia Canevaleho a Pietra Spazza najskôr dvorové krídlo a v rokoch 1634-52 východné krídlo s bohatou štukovou výzdobou schodiska. Západné krídlo postavili v rokoch 1677-89 podľa projektu miestneho staviteľa Jakuba Plachnera a v rokoch 1689-1700 ho prestavali podľa návrhu V. Ceresolu. Podľa jeho projektu stavali v rokoch 1700-1716 severné krídlo a s ním aj krídlo spojovacie pozdĺž severnej fasády kostola.“ Sú to barokové stavby postavené v 17. a 18. stor.
v roku 1670 dal biskup Ferdinand Pálfy vyzdobiť univerzitnú aulu, aby sa v nej mohli konať slávnosti, dišputy, promócie.
Dnes v týchto priestoroch sídli archív Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Seminár sv. Vojtecha – „Convictus Adalbertinum“
Založil ho roku 1619 P. Pázmanyi ako konvikt pre 10 chudobných študentov gymnázia. Sídlil v dvoch starších meštianskych domoch. V roku 1710 bol rozšírený o 4 domy. Roku 1922 bolo nadstavané 3. podlažie.
Seminár bol barokovou stavbou. Zachoval sa vstupný portál s latinským nápisom a sochou sv. Vojtecha z roku 1710.
Nachádza sa na ulici J. Hollého 4, kde dnes sídli základná škola.

Generálny seminár – „Convictus Rubrorum“
Bol založený roku 1649 arcibiskupom J. Lippayom pre bohoslovcov z celého Uhorska. Názov má podľa červených reverend klerikov.
Je to 3-krídlová 3-podlažná ranobaroková budova s vnútorným dvorom. V roku 1914 upravili uličnú fasádu. Zachoval sa ranobarokový portál s latinským nápisom a erbom J. Lippaya.
Je na ulici J. Hollého 3 a od roku 1853 tu sídli gymnázium.

Mariánsky (Szelépcsényiho) seminár – „Convictus Marianum“
Založil ho arcibiskup J. Szelépcsényi v roku 1667. Budova bola postavená v barokovom slohu. Roku 1914 bolo prestavané uličné krídlo, v ktorom sa vytvorilo 2-podlažná divadelná sála. Zachoval sa ranobarokový vstupný portál s latinským nápisom a sochou Panny Márie, ktorú preniesli z bývalej kaplnky do kostola sv. Jakuba.
Nachádza sa na ulici J. Hollého 2.

Seminár sv. Štefana – Stefaneum
P. Pázmanyi ho založil roku 1630. Seminár pokračoval v tradícii Oláhovho semináru (1560, pri farskom kostole) . Sídlil na viacerých miestach ale až roku 1724 mu bola postavená baroková budova. Nad vstupným portálom je starší figurálny reliéf zo 17. stor.
Môžeme ho nájsť na Halenárskej ulici č. 1 a sídlil v ňom detský domov.

Šľachtický konvikt – „Convictus nobilium“
Zakladacia listina tohto konviktu bola vydaná 20. augusta 1624 P. Pázmanyiom. V rokoch 1747-1754 bola stará budova nahradená rozsiahlou novostavbou v barokovom slohu (baroková palácová stavba).
„Na chodbách, schodoch a v refektári sa nachádza rokoková štuková výzdoba, v 8-bokej kaplnke sv. Jána Evanjelistu stropná freska -Apokalypsa od Vavrinca Mussingera z roku 1758 a nástenné maľby.“
Je na ulici J. Hollého č. 10, voľakedy tu boli kasárne ale v súčasnosti ho obýva arcibiskupský úrad.

Lekárska fakulta
Jej budova bola postavená ako posledná z univerzitných budov v rokoch 1770-1772 podľa projektu S. A. Hillebrandta. Je to klasicistická 2-podlažná budova. Už v máji 1772 tu bolo možné prednášať. Bolo tu aj chemické laboratórium. Po preložení univerzity do Budína roku 1777 v nej sídlila do roku 1784 Kráľovská akadémia.
Nachádza sa na Univerzitnom námestí a v súčasnej dobe je sídlom Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce (obnovenej) TU.

Observatórium
So stavbou astrornomického observatória podľa plánu Maximiliána Hella sa začalo 12. februára 1753 a dokončené bolo už roku 1755.
Pozorovaciu činnosť zahájil roku 1756 prof. František Weiss.
Jeho budova má 5 podlaží. V prízemí boli chemické laboratóriá, nad nimi fyzikálne zbierky. Na ďalšom poschodí boli astronomické zbierky a prístroje a nad nimi izby astronómov. Štvrté poschodie tvorila jedna veľká miestnosť s 10 veľkými oknami do všetkých svetových strán. Tu bola väčšina prístrojov a pozorovalo sa otvorenými oknami a treba ju chápať ako vlastné observatórium. Točitými schodmi sa dalo dostať na strešnú plošinu. V podzemnej časti budovy bola ešte miestnosť s baroskopom a termoskopom.
Hlavne vďaka prof. Weissovi bolo observatórium počas celého svojho pôsobenia v Trnave dobre vybavené a moderné.

Knižnica
Univerzitná knižnica vznikla roku 1635 z fondov jezuitského kolégia. Podľa katalógu mala vo svojich fondoch viac ako 16 000 kníh, vrátane mnohých inkunábul a rukopisov.
Sídlila v budove, ktorú dal postaviť arcibiskup František Forgách roku 1615 severne od arcibiskupského domu. Po vybudovaní severného, tzv. sedmohradského traktu roku 1695 v areáli univerzitných budov sem bola premiestnená. Nachádzala sa na poschodí, kde bola aj miestnosť pre čitateľov a izba – pracovňa správcu knižnice. Na čele knižnice stál prefekt- správca a pomáhal mu pridelený študent filozofickej alebo teologickej fakulty – pomocník. Od roku 1773 bola otvorená aj verejnosti.
Po premiestnení univerzity do Budína ostala časť fondov na Slovensku (pr.: roku 1919 prešla takmer 1/3 fondov pod Univerzitnú knižnicu v Bratislave a stále je jej súčasťou).

Botanická záhrada
Za účelom botanickej záhrady bola 2. augusta 1771 odkúpená záhrada medzi mestským pivovarom a lazaretom. Do septembra toho roku nemala studňu, skleník a nebola ani ohradená. Staral sa o ňu prof. chémie a botaniky Jakub Winterl s rodinou a žiakmi. Podarilo sa mu založiť botanickú záhradu s veľkým sortimentom rastlín, najmä liečivých.
V septembri roku 1774 kráľovská komisia zistila, že pre neprimeranú akosť pôdy a nedostatok zavlažovacích možností je stále nevhodná. Na jeseň roku 1775 získala lekárska fakulta pre botanickú záhadu 3900m2 z bývalej jezuitskej záhrady Stelly a sem bolo prenesených 950 druhov rastlín.

Záver
Trnavská univerzita mala v dejinách Slovenska veľký význam nielen tým, že zvýšila vzdelanosť ale aj tým, že zväčšila slovenské národné povedomie. Slovensko a najmä Trnava sa ňou zviditeľnila v takmer celej Európe.
Zvýšením vzdelanosti a národného povedomia sa vyvíjal aj slovenský jazyk , ktorý sa stal základom prvého slovenského spisovného jazyka. Za skoro 150 ročné pôsobenie v Trnave z nej vyšlo mnoho odborníkov rôznych národností na rôzne oblasti a ich vedomosti boli vysoko hodnotené a cenené aj v zahraničí.
Po preložení univerzity do Budína, akoby Trnava opäť upadla do tmy a Slovensko zase na čas stratilo svoje kultúrne a vzdelanostné centrum. Roku 1992 bola TU v Trnave obnovená a nadviazala na kresťanské a morálne zásady prvej univerzity.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Trnavská univerzita v dejinách Slovenska