referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Adela
Nedeľa, 22. decembra 2024
Trnavská univerzita v dejinách Slovenska
Dátum pridania: 08.10.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: zuzu13
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 537
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 18.4
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 30m 40s
Pomalé čítanie: 46m 0s
 
História Trnavskej univerzity

Už pred založením Trnavskej univerzity (TU) boli v Uhorsku pokusy o založenie univerzity. O to sa snažili ako katolíci, tak aj protestanti, ale skôr neúspešne ako úspešne. Ich neúspech zapríčinila hlavne nekompetentnosť v hospodárení a financovaní takejto inštitúcie. V tomto smere sa ukázal byť realistom až Peter Pázmanyi. Ten ako ostrihomský arcibiskup zakladal rôzne vzdelávacie inštitúcie ale stále mu v Uhorsku chýbala univerzita. Tento svoj najväčší počin uskutočnil až dva roky pred svojou vlastnou smrťou, roku 1635. Trvalo to tak dlho hlavne preto, že chýbali finančné prostriedky a tiež nevedel, kde vziať kvalifikovaných profesorov.

Výber miesta pre univerzitu sa obmedzoval na ostrihomskú arcidiecézu a do úvahy pripadali tri mestá: Bratislava, Trnava a Skalica. No v Skalici nepôsobili jezuiti, ale františkáni, a preto ostala Bratislava a Trnava. Bratislava bola však skôr nemecká a Nemci boli väčšinou augsburského vyznania. Ostala teda Trnava. Tá bola oficiálne trojjazyčná (slovenčina, maďarčina, nemčina), ale v skutočnosti bola len slovenská a maďarská. Tieto dve národnosti tu navzájom žili v symbióze.

V zakladacej listine uvádzal P. Pázmanyi len dva dôvody, prečo zvolil Trnavu :
1. šíriť katolícku vieru v Uhorsku - „religionem catolicam in Hungaria propagare“, čo bolo znakom protireformácie
2. zveľaďovať dôstojnosť najchýrnejšieho uhorského národa - „nobilissimae gentis Hungaricae dignitati consulare“

Slováci , ktorí boli v spoločenskom rebríčku najnižšie , mali podľa neho svojou skromnosťou, poslušnosťou a ústupčivosťou slúžiť ako vzor maďarským študentom.

6. januára 1635 si P. Pázmanyi v Šoproni na sneme k seba pozval J. Forróa, predstaveného rakúskej jezuitskej provincie a rektora trnavského kolégia J. Dobronokiho a oznámil im, že s pomocou jezuitov zakladá univerzitu a ako začiatočný kapitál jej dáva 60 000 florénov a dlžobný úpis cisára Ferdinanda II. na 40 000 fl. Sľúbil tiež, že do sviatku sv. Juraja dodá ešte 20 000 fl. Keďže tu bol rektor trnavského kolégia, môžeme usúdiť, že už v tejto dobe si vybral práve Trnavu.
Zakladacia listina bola zhotovená 12. mája 1635 za prítomnosti J. Dobronokiho - napísal jej koncept - , J. Forróa, V. Lamormainiho - spovedník Ferdinanda II- a P. Pázmanyia. Bol to dokument iba s konkrétnymi údajmi o budúcej univerzite a o jej cieľoch sa hovorilo v stručnej arenge. Univerzita mala byť obvyklým typom jezuitskej neúplnej univerzity s dvomi fakultami, a to filozofickou a teologickou.
P. Pázmanyi potreboval na založenie univerzity získať záväzný súhlas jezuitov na prebranie univerzity, schválenie univerzity pápežskou kúriou aj Ferdinandom II (uhorský kráľ a nemecký cisár). Mutius Vittellescus, generálny predstavený jezuitov, oznámil listom z 23. júna 1635 P. Pázmanyiovi, že novú univerzitu berie do správy, opatery rádu. P. Pázmanyi čoskoro po 12. máji 1635 požiadal o schválenie univerzity pápeža Urbana VIII. Založenie univerzity v kúrii schválili, ale schvaľovaciu bulu vydať odmietli preto, že išlo o neúplnú univerzitu bez právnickej a lekárskej fakulty. Panovníka Ferdinanda II. požiadal P. Pázmanyi o schválenie 29. júla 1635 a žiadosť opakoval 27. septembra 1935. Na základe korešpondencie sa predpokladá, že pred písomným schválením mal kráľov ústny súhlas, prísľub potvrdenia univerzity. Schvaľovacia bula Ferdinanda II. je datovaná 18. októbrom 1635. Panovník udelil univerzite privilégiá, práva, imunity, ... aké mali mnohé veľké a starobylé európske univerzity. Už v polovici augusta 1635 boli obsadené profesorské miesta: M. Palkovič (logika), T. Jászberényi (kauzalistika) a Št. Keresztes (teológia, scholastika).

Univerzita bola slávnostne otvorená 13. novembra 1635. P. Pázmanyi odovzdal J. Dobronokimu -1. rektorovi TU- v Chráme sv. Mikuláša fundačnú listinu a cisársku konfirmáciu. TU začala svoje pôsobenie o deň neskôr, 14. novembra 1635, prednáškou prof. M. Palkoviča o racionálnej , t.j. aristotelskej filozofii. Štúdium na filozofickej fakulte trvalo 3 roky a na teologickej 4 roky. Univerzita dostala odznak, pečať, žezlá pre rektora a dekanov, pláštenky a klobúky pre dekanov a iných hodnostárov univerzity roku 1636. Obe fakulty viedli matriky študentov (ktoré sú zachované, matrika právnickej fakulty sa stratila už v 18. storočí). Patrónom TU bola Panna Mária a na jej sviatok - 8. decembra- sa usporadúvali oslavy.
29. januára 1636 sa konalo prvé depositio. Podľa zakladacej listiny mohla TU udeľovať akademické hodnosti. 2. septembra 1637 sa uskutočnila prvá promócia, na ktorej bolo 26 fyzikov z ročníka M. Palkoviča povýšených na bakalárov filozofie.
 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Čičaj V.: Trnavská univerzita v slovenských dejinách. Bratislava: Veda, 1987, Jankovič V.: Trnavská univerzita. Bratislava: Pamiatkový ústav, 1995, Kaššovičová S.: Chtelničan Martin Palkovič a Trnavská univerzita. In: Acta Diurna, ročník 1, 2003, č.2, Kolektív: Bohatá história slovom. In: Trnavský hlas, mimoriadne číslo k 750 výročiu povýšenia Trnavy na slobodné kráľovské mesto, 1988, Kolektív: To najcennejšie, čo máme. In: Trnavský hlas, mimoriadne číslo k 750 výročiu povýšenia Trnavy na slobodné kráľovské mesto, 1988, Kolektív: Univerzitné budovy v Trnave. In: Novinky z radnice, ročník 14, 2003, č.2, Kolektív: Velikáni histórie. In: Trnavský hlas, mimoriadne číslo k 750 výročiu povýšenia Trnavy na slobodné kráľovské mesto, 1988, Radváni H.: Trnavské kostoly. Trnava: SSV, 1995, Šimončič J.: Mojej Trnave, K dejinám Trnavy a okolia. Trnava: B-print, 1998, Šimončič J.: Trnava 750 rokov mestom. In: Vlastivedný časopis, ročník 37, 1988, č. 1, Šimončič J.: Trnavská univerzita 1635-1777. Trnava: Trnavská univerzita, 1996, Šimončič J., Škoviera D.: Trnavská univerzita v dokumentoch (1635-1998). Bratislava: Veda, 2002, Šimončič J., Watzka J.: Dejiny Trnavy. Bratislava: Obzor, 1989
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.