Roztržka s pápežom a odluka

Henrich sa chcel rozviesť s Katarínou Aragónskou a oženiť sa s Annou Boleynovou. Manželstvo s Katarínou bolo uzatvorené na základe dišpenzu, a preto sa Henrich pokúsil presvedčiť pápeža Klementa VII. o tom, že tento dišpenz bol neplatný. Pápež rozhodnutie odkladal šesť rokov, aj kvôli politickému vplyvu Karola V.. V roku 1531 sa rozhodol mu nevyhovieť.
Ešte v tom istom roku uznalo anglické duchovenstvo Henricha za najvyššiu hlavu anglickej cirkvi. „Keď sa celá záležitosť vyostrila, Henrich presadil, aby za canterburského arcibiskupa bol vymenovaný servilný Thomas Cranmer, dvorný kaplán kráľovej milenky.“ V roku 1533 prijal parlament rozhodnutie, podľa ktorého sa rušilo zasahovanie pápeža do anglických záležitostí.
Thomas Cranmer už v januári 1533 tajne zosobášil kráľa s Annou Boleynovou, ktorá už bola tehotná a až v máji 1533 vyhlásil jeho prvé manželstvo za neplatné. Kráľ a arcibiskup boli v júli 1533 exkomunikovaní. Henrich vymenil Wolseyho za Thomasa Moroa, ktorý nebol spätý s Rímom. Postupne boli prijaté zákony : apelačný zákon - od kráľa pochádzajú svetské aj cirkevné zákony, zrušenie vplyvu rímskej stolice na vnútorné záležitosti (aj cirkevné) a prvý zákon o nástupníctve (1534), ktorým zbavil potomstvo prvej manželky práva dediť v prospech detí Boleynovej.
Hlavne bol v novembri 1534 prijatý zákon o supremácii, ktorý znamenal úplné prerušenie akéhokoľvek zväzku s Rímom a hovorí o tom, že kráľ je jediná a najvyššia hlava anglickej cirkvi. Obsahoval aj preambulu, v ktorej sa pápežská moc úplne odmieta. Novým ministrom sa stal Thomas Cromwell, ktorý rozpustil kláštory. Najskôr menšie (1536), potom väčšie (1538) a do jesene 1539 boli zatvorené úplne všetky. Dokopy to bolo asi 560 inštitúcií. Ich majetky pripadli kráľovi. „Z hľadiska vtedajšej situácie to bolo nevyhnutné a to z troch dôvodov : kláštory boli späté s Rímom, čo bolo v rozpore so zákonmi o vplyve pápeža, Henrich VIII. potreboval zvýšiť množstvo peňazí v kráľovskej pokladnici a musel si pomocou prísľubu podielu zabezpečiť lojalitu politicky vplyvných osôb. … Zrušenie kláštorov vyvolalo aj niekoľko negatívnych javov. Spustila sa vlna legálneho vandalizmu - ničenie obrazov a sôch, znižoval sa počet adeptov do kňazskej služby, duchovenstvo upadalo.“ Rozchod s Rímom bol podporovaný nielen parlamentom, ale aj obyvateľstvom- vlastníkmi pôdy, medzi ktorými zosilovali antiklerikálne a protipápežské nálady. Kráľ zrušil pápežské prebendy a zakázal tiež odvádzať peňažné poplatky pápežskej kúrie, zrušil cirkevné privilégiá a prisvojil si právo menovať biskupov.

Deti Henricha VIII. a situácia v Anglicku

Eduard VI. (1537-1553)
Narodil sa 12. októbra 1537 v paláci Hampton Court. Bol to jediný syn Henricha VIII. a následník trónu. Dostal vynikajúce vzdelanie, predčasne dospel a priklonil sa k protestantizmu. Zasadol na trón ako deväťročný. Až do roku 1549 za neho vládol regent, vojvoda zo Somersetu. „Z Eduarda sa stal bigotný protestant a Anglicko sa začalo riadiť protestantskou náukou. Katolíckych Šesť článkov bolo zrušených. Somerset vydal Knihu homílií, v ktorej bola zahrnutá protestantská náuka, potom boli zrušené doktrinálne zákony Henricha VIII. Rozpustil zádušné nadácie, ktoré spievali za duše prispievateľov a tým podnecovali vieru v očistec, čo bolo učenie odporujúce protestantským dogmám.“ V roku 1549 bol prijatý Zákon o jednotnosti a prvá anglická modlitebná knižka, ktoré sa stali základnou vieroukou anglickej cirkvi. Roku 1552 bol prijatý druhý Zákon o jednotnosti, ktorý priblížil anglickú cirkev švajčiarskemu protestantizmu.
Eduard zomrel 6. júla 1553 v bolestiach po dlhotrvajúcej chorobe.

Mária I. Katolícka (1516-1558)
Narodila sa 18. februára 1516 v Greenwichskom paláci. Stala sa panovníčkou 19.júla 1553, ako tridsaťsedemročná . Mária, tak ako Alžbeta, bola vyhlásená za nelegitímnu a prežila nie veľmi radostné detstvo. Dostalo sa jej veľmi dobrého vzdelania. Stala sa z nej presvedčená, až fanatická katolíčka. Veľmi sa snažila o obnovenia katolicizmu a spojenia s Rímom. V októbri 1554 sa do Anglicka z exilu vrátil kardinál Pole. Zbavil kráľovstvo hriechu herézie a rekonciloval ho. Vo funkcii canterburského biskupa začal zavádzať cirkevné reformy. Jeho pôsobenie malo prevažne negatívne následky.
25. júla sa vydala za španielskeho princa Filipa II., ktorý bol o dvanásť rokov mladší. Milovala deti a veľmi túžila po svojich vlastných. Tento sen sa jej nikdy nesplnil a ona zomrela bezdetná 17. novembra 1558.

Alžbeta I. (1533-1603)
Narodila sa 7. septembra 1533 v Greenwichy. Dostalo sa jej vynikajúceho vzdelania. Bola ovplyvnená reformistickými názormi svojich tútorov, ale vo veciach náboženstva sa naučila riadiť vlastným rozumom.
Kráľovnou sa stala 17. novembra 1558 ako dvadsaťpäťročná. V predchádzajúcich dvoch obdobiach sa striedali perzekúcie a popravy najskôr katolíkov, potom protestantov. Tento fakt nijako Anglicku neprospel a Alžbeta musela dať dokopy zahraničnú politiku a i vnútroštátne záležitosti. Po jej boku stál jej radca William Cecil. Ten roku 1559 predložil parlamentu Nový zákon o supremácii, ktorý obnovoval panovníkovo cirkevné vodcovstvo a tiež protestantské vyznanie podľa Cranmerovej Knihy modlitieb z roku 1552. Panovník dostal titul "najvyšší správca" anglickej cirkvi. V roku 1563 bolo schválených 39 článkov Thomasa Cranmera - základ anglikánskej doktríny - zakladajúcich sa na 42 článkoch z roku 1552. Pápež Pius VI. Alžbetu v roku 1570 exkomunikoval a tá na to zareagovala odvolaním anglického veľvyslanca z Vatikánu. Reforma anglickej cirkvi sa dovŕšila zákonom o jednote z roku 1571, ktorý ukladal všetkým duchovným v štáte prijať 39 článkov.
Alžbeta zomrela 24. marca 1603 v Richmonde vo veku sedemdesiat rokov. Nikdy sa nevydala a za jej vlády dosiahlo Anglicko rozkvete.

Anglikánska cirkev

Táto štátna cirkev v Anglicku spája katolícku dogmu o spasiteľskej moci cirkvi s protestantským učením o spasení prostredníctvom osobnej viery v Boha. Je bližšia katolíckej cirkvi ako iné protestantské cirkvi. Hlavou anglikánskej cirkvi je kráľ, ktorý vymenúva biskupov. Najvrchnejším biskupom je cantenburský arcibiskup.