Henrich VIII. (1491-1547)
Keď sa Henrich VIII. dostal v roku 1509 na trón mal osemnásť rokov. Po otcovi zdedil prenikavú inteligenciu a tiež výnimočnú silu a s ňou spojený sklon k násilníctvu. Bol to vynikajúci lukostrelec, priaznivec bojových hier, poľovačiek a jazdy na koni s teologickým vzdelaním. Skladal básne a hral na lutne. Jeho dvor sa stal vychýreným strediskom kultúry a vzdelaných osobností.
Spočiatku vystupoval ako horlivý prívrženec rímskej cirkvi. V roku 1521 vydal polemiku Obrana siedmich sviatostí, ktorou útočil na Martina Luthera. V tzv. Šiestich článkoch bola určená smrť každému, kto by bol proti transsubstanciácii a iným cirkevným dogmám. Za to mu pápež udelil titul obranca viery- defensor fidei. Vystúpil tiež proti Tyndalovmu anglickému prekladu biblie (v tom čase bolo zakázané čítať Bibliu v anglickom jazyku). Jeho prvým ministrom sa stal kardinál Wolsey, ktorého roku 1515 menoval za Lorda kancelára a predsedu kráľovskej rady, čím došlo k tomu, že kráľovskú politiku viedol kardinál. Neskôr mu pápež udelil doživotnú hodnosť legáta a on sa stal najvyššou cirkevnou autoritou v Anglicku.
Vo svojom veku bol, ale ešte stále slobodný. Jeho radcovia mu odporučili oženiť sa so svoju švagrinou, vdovou po staršom bratovi Arturovi, Katarínu Aragónsku. V tej dobe bolo, ale zakázané oženiť sa so švagrinou. Preto sa po kráľovstve nechalo rozhlásiť, že neprišlo k naplneniu manželstva. Toto tvrdenie stačilo na to, aby od pápeža Júliusa II. dostal dišpenz .

Manželky Henricha VIII.

Katarína Aragónska (1485-1536)
Bola dcérou katolíckeho kráľovského páru, Ferdinanda Aragónskeho a Izabely Kastílskej. Tak isto bola tetou cisára Karola V., panovníka Svätej ríše rímskej, Španielska, Indie a Nizozemska a mal v područí aj Taliansko a teda aj politický vplyv na Vatikán. Bola vdovou po princovi z Walesu, Arturovi, staršom bratovi Henricha VIII., ktorý zomrel v roku 1502, po šiestich mesiacoch manželstva.
Kráľovnou sa stala roku 1509. Katarína porodila päť detí. Traja synovia zomreli pri pôrode, alebo krátko po ňom, tak isto ako jedna dcéra. Ďalšia dcéra sa narodila už mŕtva . Prežilo iba jedno dieťa, dcéra Mária.
Pod zámienkou, že mu nedala syna nechal kráľ vyhlásiť ich manželstvo v roku 1533 za neplatné. Už roku 1531 bola vykázaná z dvora a potom držaná v domácom väzení v rôznych pochmúrnych a nezdravých sídlach. Zomrela roku 1536 na rakovinu.

Anna Boleynová (1507-1536)
Bývalá dvorná dáma Kataríny Aragónskej a od januára 1533 aj manželka Henricha VIII.. V septembri sa narodila Alžbeta a v januári 1536 Anna potratila znetvorené mužské embryo. Henrich prišiel k záveru, že Boh nepožehnal toto manželstvo. Annu obvinil z cudzoložstva a v máji ju nechal popraviť.

Jana Seymourová (1501-1537)
Kráľ sa s ňou oženil už na druhý deň po poprave. Zaslúžila sa o zmierenie Henricha s jeho dcérou Máriou a o jej opätovné prijatie na dvor.
Ako jediná z jeho manželiek mu porodila syna, Eduarda, ale Jana už dvanásť dní po pôrode zomrela.

Anna Klévska (1515-1557)
Toto manželstvo, ktoré trvalo iba šesť mesiacov (január- júl 1540) bolo čisto politickou záležitosťou a bolo anulované.

Katarína Howardová (?-1542)
Dvorná dáma Anny Klévskej. Táto mladá žena bola kráľovnou iba dva roky (1540-1542), a potom ju Henrich nechal popraviť za cudzoložstvo.

Katarína Parrová
Jediná zo šiestich manželiek Henricha VIII., ktorá ho prežila. Vzali sa v roku 1543. Bolo to už jej tretie manželstvo. Stala sa ideálnou nevlastnou matkou pre všetky kráľove deti. Bola to inteligentná, učená žena, patrónka humanistov a tajná protestantka. Vďaka jej vplyvu kráľ zabezpečil následníctvo oboch dcér parlamentným výnosom z roku 1543.
Anglický kráľ Henrich VIII. zomrel 28.1.1547 vo veku 55 rokov. Po jeho smrti sa Katarína znova vydala.
Roztržka s pápežom a odluka

Henrich sa chcel rozviesť s Katarínou Aragónskou a oženiť sa s Annou Boleynovou. Manželstvo s Katarínou bolo uzatvorené na základe dišpenzu, a preto sa Henrich pokúsil presvedčiť pápeža Klementa VII. o tom, že tento dišpenz bol neplatný. Pápež rozhodnutie odkladal šesť rokov, aj kvôli politickému vplyvu Karola V.. V roku 1531 sa rozhodol mu nevyhovieť.
Ešte v tom istom roku uznalo anglické duchovenstvo Henricha za najvyššiu hlavu anglickej cirkvi. „Keď sa celá záležitosť vyostrila, Henrich presadil, aby za canterburského arcibiskupa bol vymenovaný servilný Thomas Cranmer, dvorný kaplán kráľovej milenky.“ V roku 1533 prijal parlament rozhodnutie, podľa ktorého sa rušilo zasahovanie pápeža do anglických záležitostí.
Thomas Cranmer už v januári 1533 tajne zosobášil kráľa s Annou Boleynovou, ktorá už bola tehotná a až v máji 1533 vyhlásil jeho prvé manželstvo za neplatné. Kráľ a arcibiskup boli v júli 1533 exkomunikovaní. Henrich vymenil Wolseyho za Thomasa Moroa, ktorý nebol spätý s Rímom. Postupne boli prijaté zákony : apelačný zákon - od kráľa pochádzajú svetské aj cirkevné zákony, zrušenie vplyvu rímskej stolice na vnútorné záležitosti (aj cirkevné) a prvý zákon o nástupníctve (1534), ktorým zbavil potomstvo prvej manželky práva dediť v prospech detí Boleynovej.
Hlavne bol v novembri 1534 prijatý zákon o supremácii, ktorý znamenal úplné prerušenie akéhokoľvek zväzku s Rímom a hovorí o tom, že kráľ je jediná a najvyššia hlava anglickej cirkvi. Obsahoval aj preambulu, v ktorej sa pápežská moc úplne odmieta. Novým ministrom sa stal Thomas Cromwell, ktorý rozpustil kláštory. Najskôr menšie (1536), potom väčšie (1538) a do jesene 1539 boli zatvorené úplne všetky. Dokopy to bolo asi 560 inštitúcií. Ich majetky pripadli kráľovi. „Z hľadiska vtedajšej situácie to bolo nevyhnutné a to z troch dôvodov : kláštory boli späté s Rímom, čo bolo v rozpore so zákonmi o vplyve pápeža, Henrich VIII. potreboval zvýšiť množstvo peňazí v kráľovskej pokladnici a musel si pomocou prísľubu podielu zabezpečiť lojalitu politicky vplyvných osôb. … Zrušenie kláštorov vyvolalo aj niekoľko negatívnych javov. Spustila sa vlna legálneho vandalizmu - ničenie obrazov a sôch, znižoval sa počet adeptov do kňazskej služby, duchovenstvo upadalo.“ Rozchod s Rímom bol podporovaný nielen parlamentom, ale aj obyvateľstvom- vlastníkmi pôdy, medzi ktorými zosilovali antiklerikálne a protipápežské nálady. Kráľ zrušil pápežské prebendy a zakázal tiež odvádzať peňažné poplatky pápežskej kúrie, zrušil cirkevné privilégiá a prisvojil si právo menovať biskupov.

Deti Henricha VIII. a situácia v Anglicku

Eduard VI. (1537-1553)
Narodil sa 12. októbra 1537 v paláci Hampton Court. Bol to jediný syn Henricha VIII. a následník trónu. Dostal vynikajúce vzdelanie, predčasne dospel a priklonil sa k protestantizmu. Zasadol na trón ako deväťročný. Až do roku 1549 za neho vládol regent, vojvoda zo Somersetu. „Z Eduarda sa stal bigotný protestant a Anglicko sa začalo riadiť protestantskou náukou. Katolíckych Šesť článkov bolo zrušených. Somerset vydal Knihu homílií, v ktorej bola zahrnutá protestantská náuka, potom boli zrušené doktrinálne zákony Henricha VIII. Rozpustil zádušné nadácie, ktoré spievali za duše prispievateľov a tým podnecovali vieru v očistec, čo bolo učenie odporujúce protestantským dogmám.“ V roku 1549 bol prijatý Zákon o jednotnosti a prvá anglická modlitebná knižka, ktoré sa stali základnou vieroukou anglickej cirkvi. Roku 1552 bol prijatý druhý Zákon o jednotnosti, ktorý priblížil anglickú cirkev švajčiarskemu protestantizmu.
Eduard zomrel 6. júla 1553 v bolestiach po dlhotrvajúcej chorobe.

Mária I. Katolícka (1516-1558)
Narodila sa 18. februára 1516 v Greenwichskom paláci. Stala sa panovníčkou 19.júla 1553, ako tridsaťsedemročná . Mária, tak ako Alžbeta, bola vyhlásená za nelegitímnu a prežila nie veľmi radostné detstvo. Dostalo sa jej veľmi dobrého vzdelania. Stala sa z nej presvedčená, až fanatická katolíčka. Veľmi sa snažila o obnovenia katolicizmu a spojenia s Rímom. V októbri 1554 sa do Anglicka z exilu vrátil kardinál Pole. Zbavil kráľovstvo hriechu herézie a rekonciloval ho. Vo funkcii canterburského biskupa začal zavádzať cirkevné reformy. Jeho pôsobenie malo prevažne negatívne následky.
25. júla sa vydala za španielskeho princa Filipa II., ktorý bol o dvanásť rokov mladší. Milovala deti a veľmi túžila po svojich vlastných. Tento sen sa jej nikdy nesplnil a ona zomrela bezdetná 17. novembra 1558.

Alžbeta I. (1533-1603)
Narodila sa 7. septembra 1533 v Greenwichy. Dostalo sa jej vynikajúceho vzdelania. Bola ovplyvnená reformistickými názormi svojich tútorov, ale vo veciach náboženstva sa naučila riadiť vlastným rozumom.
Kráľovnou sa stala 17. novembra 1558 ako dvadsaťpäťročná. V predchádzajúcich dvoch obdobiach sa striedali perzekúcie a popravy najskôr katolíkov, potom protestantov. Tento fakt nijako Anglicku neprospel a Alžbeta musela dať dokopy zahraničnú politiku a i vnútroštátne záležitosti. Po jej boku stál jej radca William Cecil. Ten roku 1559 predložil parlamentu Nový zákon o supremácii, ktorý obnovoval panovníkovo cirkevné vodcovstvo a tiež protestantské vyznanie podľa Cranmerovej Knihy modlitieb z roku 1552. Panovník dostal titul "najvyšší správca" anglickej cirkvi. V roku 1563 bolo schválených 39 článkov Thomasa Cranmera - základ anglikánskej doktríny - zakladajúcich sa na 42 článkoch z roku 1552. Pápež Pius VI. Alžbetu v roku 1570 exkomunikoval a tá na to zareagovala odvolaním anglického veľvyslanca z Vatikánu. Reforma anglickej cirkvi sa dovŕšila zákonom o jednote z roku 1571, ktorý ukladal všetkým duchovným v štáte prijať 39 článkov.
Alžbeta zomrela 24. marca 1603 v Richmonde vo veku sedemdesiat rokov. Nikdy sa nevydala a za jej vlády dosiahlo Anglicko rozkvete.

Anglikánska cirkev

Táto štátna cirkev v Anglicku spája katolícku dogmu o spasiteľskej moci cirkvi s protestantským učením o spasení prostredníctvom osobnej viery v Boha. Je bližšia katolíckej cirkvi ako iné protestantské cirkvi. Hlavou anglikánskej cirkvi je kráľ, ktorý vymenúva biskupov. Najvrchnejším biskupom je cantenburský arcibiskup.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Henrich VIII. a anglikanizmus