Henrich VIII. (1491-1547)
Keď sa Henrich VIII. dostal v roku 1509 na trón mal osemnásť rokov. Po otcovi zdedil prenikavú inteligenciu a tiež výnimočnú silu a s ňou spojený sklon k násilníctvu. Bol to vynikajúci lukostrelec, priaznivec bojových hier, poľovačiek a jazdy na koni s teologickým vzdelaním. Skladal básne a hral na lutne. Jeho dvor sa stal vychýreným strediskom kultúry a vzdelaných osobností.
Spočiatku vystupoval ako horlivý prívrženec rímskej cirkvi. V roku 1521 vydal polemiku Obrana siedmich sviatostí, ktorou útočil na Martina Luthera. V tzv. Šiestich článkoch bola určená smrť každému, kto by bol proti transsubstanciácii a iným cirkevným dogmám. Za to mu pápež udelil titul obranca viery- defensor fidei. Vystúpil tiež proti Tyndalovmu anglickému prekladu biblie (v tom čase bolo zakázané čítať Bibliu v anglickom jazyku). Jeho prvým ministrom sa stal kardinál Wolsey, ktorého roku 1515 menoval za Lorda kancelára a predsedu kráľovskej rady, čím došlo k tomu, že kráľovskú politiku viedol kardinál. Neskôr mu pápež udelil doživotnú hodnosť legáta a on sa stal najvyššou cirkevnou autoritou v Anglicku.
Vo svojom veku bol, ale ešte stále slobodný. Jeho radcovia mu odporučili oženiť sa so svoju švagrinou, vdovou po staršom bratovi Arturovi, Katarínu Aragónsku. V tej dobe bolo, ale zakázané oženiť sa so švagrinou. Preto sa po kráľovstve nechalo rozhlásiť, že neprišlo k naplneniu manželstva. Toto tvrdenie stačilo na to, aby od pápeža Júliusa II. dostal dišpenz .

Manželky Henricha VIII.

Katarína Aragónska (1485-1536)
Bola dcérou katolíckeho kráľovského páru, Ferdinanda Aragónskeho a Izabely Kastílskej. Tak isto bola tetou cisára Karola V., panovníka Svätej ríše rímskej, Španielska, Indie a Nizozemska a mal v područí aj Taliansko a teda aj politický vplyv na Vatikán. Bola vdovou po princovi z Walesu, Arturovi, staršom bratovi Henricha VIII., ktorý zomrel v roku 1502, po šiestich mesiacoch manželstva.
Kráľovnou sa stala roku 1509. Katarína porodila päť detí. Traja synovia zomreli pri pôrode, alebo krátko po ňom, tak isto ako jedna dcéra. Ďalšia dcéra sa narodila už mŕtva . Prežilo iba jedno dieťa, dcéra Mária.
Pod zámienkou, že mu nedala syna nechal kráľ vyhlásiť ich manželstvo v roku 1533 za neplatné. Už roku 1531 bola vykázaná z dvora a potom držaná v domácom väzení v rôznych pochmúrnych a nezdravých sídlach. Zomrela roku 1536 na rakovinu.

Anna Boleynová (1507-1536)
Bývalá dvorná dáma Kataríny Aragónskej a od januára 1533 aj manželka Henricha VIII.. V septembri sa narodila Alžbeta a v januári 1536 Anna potratila znetvorené mužské embryo. Henrich prišiel k záveru, že Boh nepožehnal toto manželstvo. Annu obvinil z cudzoložstva a v máji ju nechal popraviť.

Jana Seymourová (1501-1537)
Kráľ sa s ňou oženil už na druhý deň po poprave. Zaslúžila sa o zmierenie Henricha s jeho dcérou Máriou a o jej opätovné prijatie na dvor.
Ako jediná z jeho manželiek mu porodila syna, Eduarda, ale Jana už dvanásť dní po pôrode zomrela.

Anna Klévska (1515-1557)
Toto manželstvo, ktoré trvalo iba šesť mesiacov (január- júl 1540) bolo čisto politickou záležitosťou a bolo anulované.

Katarína Howardová (?-1542)
Dvorná dáma Anny Klévskej. Táto mladá žena bola kráľovnou iba dva roky (1540-1542), a potom ju Henrich nechal popraviť za cudzoložstvo.

Katarína Parrová
Jediná zo šiestich manželiek Henricha VIII., ktorá ho prežila. Vzali sa v roku 1543. Bolo to už jej tretie manželstvo. Stala sa ideálnou nevlastnou matkou pre všetky kráľove deti. Bola to inteligentná, učená žena, patrónka humanistov a tajná protestantka. Vďaka jej vplyvu kráľ zabezpečil následníctvo oboch dcér parlamentným výnosom z roku 1543.
Anglický kráľ Henrich VIII. zomrel 28.1.1547 vo veku 55 rokov. Po jeho smrti sa Katarína znova vydala.