Nie je zlé mať v živote istotu. Okrem najstarších britských občanov sa už väčšina ľudí na ostrovoch do jednej istoty narodila. Od malička vyrastali v spoločnosti British Broadcasting Corporation. Trojpísmenková skratka BBC je istotou v zmätenom informačnom veku. Vo svete médií je považovaná za akýsi Rolls Royce. Krása BBC je možno trochu upätá a striktné pravidlá ju držia oproti konkurencii nakrátko. Vďaka tomu si ale zachovala luxus vyváženého a kvalitného informovania z ostrovov i zo sveta. A oproti luxusnému Rollsu má obrovskú výhodu – vysielanie v televízii, rozhlase i internetové stránky sú prístupné všetkým. Rozhlasovú spoločnosť BBC založili v Londýne presne 18. októbra 1922. Do mesiaca začala vysielať.

Prvá svetová vojna urýchlila rozvoj prenosu informácií prostredníctvom elektromagnetických vĺn. Zbrane v roku 1918 zmĺkli a novou múzou sa malo stať vysielanie na rádiových vlnách. Najviac káblov a telegrafov bolo natiahnutých v Anglicku.

Zakladateľ BBC John Reith sa pozrel poriadne do sveta. Na západ aj na východ. V Spojených štátoch v tom čase začali živelne vznikať nové rádiové stanice. V Rusku sa práve presadzoval prísny systém štátnej kontroly.

Reithova vízia nového média bola takáto – nezávislý britský vysielač, ktorý bude vzdelávať, informovať a zabávať celý národ. Politické a komerčné záujmy mali zostať úplne bokom. Predstava tohto muža sa naplnila, čo sa dá považovať za zázrak. Vznikol masovokomunikačný prostriedok.

Počúvanie rádia sa v dvadsiatych rokoch veľmi rýchlo stalo novým sociálnym a kultúrnym fenoménom. Briti mali verného spoločníka, ktorý bol s nimi počas najkrušnejších aj najpríjemnejších chvíľ. Koncesionári rýchlo pribúdali, zázrak hovoreného slova z malej skrinky si chcel vyskúšať takmer každý. Keď sa v roku 1924 prvýkrát prihovoril k ľudu kráľ George V., postavili obchodníci reproduktory na ulicu, aby ho počulo čo najviac ľudí. Autá vtedy vraj nemali kadiaľ prechádzať.

Televízne vysielanie sa začalo v roku 1936, prerušila ho ale vojna s Hitlerom. Vtedy prišli hviezdne chvíle rozhlasu, ktoré zrejme už nikdy nebude mať šancu prekonať.

Spočiatku sa pritom vysielanie poslucháčom nepáčilo. Nekonečné organové koncerty a verejné oznámenia ich rozčuľovali. Ani Winston Churchill nebol spočiatku milovníkom tejto spoločnosti a dokonca BBC označil za vnútorného nepriateľa.

Potom však BBC použila svoje tajné zbrane – kvalitné správy, skvelé reportáže, zábavné seriály. Podarilo sa jej udržať bojovú morálku aj počas nemeckého bombardovania a vyčerpávajúcich bojov na celom svete. Churchill sa prihováral k svojim, ale aj k Francúzom: „Francais! Prenez garde, cest moi, Churchill, qui vous parle.“

Hitlerov majster propagandy Goebels musel priznať, že „invázia“ BBC do Európy prevalcovala všetko. Londýn počúvala celá Európa.

Poslucháči si medzi inými stanicami dodnes naladia BBC aj naslepo – podľa ich charakteristického vkusu (je všeobecne považovaný za dobrý) a decentného tónu. BBC ale chce držať krok, a tak sa stále vyvíjajú nielen jej programy, ale aj technológie prenosu informácií.

Po vojne sa obnovilo televízne vysielanie. Úsvitom novej éry bola korunovácia kráľovnej Alžbety II. v roku 1953, ktorá sa odohrala pred televíznymi kamerami. Podľa niektorých bolo síce veľmi nedôstojné sledovať korunováciu z domáceho kresla pri pohári čaju, ale ich hlas sa stratil. Korunováciu tak videlo asi 20 miliónov ľudí. BBC nezmeškala ani internetový vlak – odborná verejnosť považuje ich internetové stránky za možno najlepšie na svete.

V rozhlase a televízii vyrástli skvelí režiséri, scenáristi a herci: sir David Attenborough, Peter Sellers alebo John Cleese. BBC je dnes už súčasťou národného povedomia a vďaka kvalite aj sebavedomia.

Neznamená to ale, že sa proti kvalite vysielania neozýva kritika – v osemdesiatych rokoch považovali túto organizáciu za príliš ľavičiarsku a suchársku. Nespokojná bola napríklad Margaret Thatcherová s vojnovým spravodajstvom z vojny o Falklandy a v deväťdesiatych rokoch Tony Blair s informáciami o bombardovaní Bagdadu britskými a americkými lietadlami. Nič to ale nezmenilo na nedotknuteľnosti redakčnej nezávislosti pri vytváraní programov, ich časovom radení aj na celkovom riadení redakčnej práce.

BBC sa riadi Kráľovskou chartou a v jej čele stojí správna rada guvernérov, ktorú na odporúčanie vlády vymenúva kráľovná. Šéf tejto modernej inštitúcie má plat vyšší ako Blair. „Jeho priatelia ale tvrdia, že to nerobí pre peniaze – veď je už teraz bohatý človek a byť generálnym riaditeľom najslávnejšej televíznej a rozhlasovej spoločnosti na svete je samo osebe splneným snom,“ napísal komentátor denníka The Independent.