Jeho objav vyvolal potešenie. Priniesol perly a zlato, kráľovský dvor tak nemusel o potrebe druhej plavby dlho presviedčať. Spolu absolvoval štyri plavby a pri poslednej sa dostal až do dnešného stredoamerického Hondurasu. Až do konca života bol presvedčený, že prenikol do Ázie.
Kolumbove mystériá pokračovali aj po jeho smrti v roku 1506 v španielskom Valladolide. V roku 1509 pozostatky preniesli do Sevilly, kde zomrel jeho najstarší syn Diego. Obaja mali ležať vedľa seba. Vdova po Diegovi však žiadala, aby pozostatky previezli do Santo Dominga, v súčasnej Dominikánskej republike. Pobudli tam dve storočia.
V roku 1795 karibský ostrov obsadili Francúzi a Španieli sa už v tom čase na popol moreplavca pozerali ako na národný poklad. Urnu tak pre istotou previezli do Havany. O sto rokov neskôr sa však Kubánci osamostatnili a pozostatky sa zase vrátili do Sevilly, kde sú dodnes. Patria skutočne Kolumbovi?

V roku 1877 našli robotníci vedľa oltára v katedrále v Santo Domingo urnu. Bolo na nej napísané: „Illtro. y Esde Varon Dn Cristoval Colon“ - Krištof Kolumbus s všetkými titulmi. Pozostatky, ktoré sa previezli do Havany a odtiaľ do Sevilly, experti označili za Diegove. Hrob Krištofa Kolumba teda nájdete i v Santo Domingu.
Historici by mohli pokojne spávať, keby sa nenašla ďalšia skupina znalcov, podľa ktorej Kolumbove pozostatky nikdy neopustili Valladolid. Toľkými sochami a toľkými hrobmi sa nemôže pýšiť nikto, a to už aj preto, že v roku 1892 darovali Sevillčania mestu Janov časť popola svetoznámeho moreplavca.
Kto bol Colón a kto Colombo, odkiaľ vedel, že je na západe pevnina, a prečo mu pomohli Španieli? Odpovede si tento pán vzal do hrobu.