Vari všetko, čo sa spája s menami Cristóbal Colón, Cristoforo Colombo alebo Krištof Kolumbus, zahaľujú špekulácie i tajomstvá. Nikto presne nevie, kde a kedy sa tento moreplavec narodil. Nie je známe ani vzdelanie, tajomné sú i plavby či priatelia. Nepochybuje sa len o tom, že 3. augusta 1492 vyplával z juhošpanielskeho Palosu, aby o niekoľko týždňov objavil nový svet.
Neistotu do života Krištofa Kolumba ako prvý vniesol jeho syn Fernando v knihe Život admirála (1571). Napísal, že otec si želal, aby jeho vlasť i pôvod nikto nepoznal. „Keď otec žil, tak som nemal odvahu sa ho na takéto veci pýtať,“ napísal Fernando.
Historici tvrdia, že viac o Kolumbovi povedali jeho súčasníci. Spomínali, že bol „mužom mora už od mladosti“. Poznal Severné aj Stredozemné more. No práve historici sa už viac ako sto rokov pýtajú, či Colón, ako Kolumba volajú Španieli, a Colombo, ako mu hovoria Taliani, bola vôbec tá istá osoba.

Rodina „talianskeho“ Kolumba pochádzala z Janova. Boli to skromní remeselníci a obchodníci s látkami. A presný dátum narodenia? Ani ten nie je známy, hovorí sa o 28. auguste 1451. Keď sa tento deň viac-menej ustálil, tak začali podaktorí španielski akademici tvrdiť, že Colón a Colombo boli dve rozličné postavy. Colón bol vraj španielsky žid a Colombo Talian. O niečo neskôr túto verziu spochybnil renomovaný historik Luis Ulloa, podľa ktorého je Kolumbus pôvodom z Katalánska. Nuž a aby špekulácií nebolo málo, tak madridská Kráľovská historická akadémia v roku 1926 napísala, že „Colón sa mohol narodiť nielen v Katalánsku, Janove, ale dokonca aj v Pontevedre - v Galícii na severozápade Španielska“.

Sklamaní historici si nikdy nevedeli presne vyložiť ani na Kolumbove denníky a záznamy. Pýtajú sa, prečo nepísal v taliančine, ale v španielčine, navyše prešpikovanej galícijským dialektom. Rovnako si nevedia vysvetliť, prečo dával miestam, ktoré objavil, španielske názvy.
Mladosť Colóna nie je známa, Colombova áno. Študoval vraj v Piave a istejšie je až to, že sa v roku 1479 usadil v Portugalsku, kde sa o rok neskôr oženil s Felipou Monizovou. V najzápadnejšej krajine Európy sa prvýkrát ako samouk dotkol kartografie a astronómie.
V polovici 15. storočia sa Turci zmocnili Konštantinopolu a Európa nemala ako obchodovať s Áziou. Námornú cestu do Ázie ako prví hľadali Portugalci. Kolumbus bol teda v správnej krajine. Hoci bol na lisabonskom kráľovskom dvore pečený-varený, nikdy nepresvedčil, že jeho cesta do Indie západným smerom môže byť úspešná. Preto sa o pár rokov neskôr presunul do Španielska.

Kolumbus nebol nikdy schopný vysvetliť dôvody pre svoju morskú výpravu. Domnieval sa, že existuje pevnina, ktorej dal meno Východná India. Ani na madridskom kráľovskom dvore však neodhalil zdroj svojich informácií, hoci kráľovskí poradcovia žiadali dôkazy. Niekto však pravdu poznal. Bol to istý mních, ktorý panovnícky dvor v Španielsku presvedčil, že Kolumbus má pravdu.
Už 3. augusta 1492 tak mohla z juhošpanielskeho Palosu vyplávať malá flotila, pozostávajúca z troch lodí. Po 32 týždňoch sa dostali do Ameriky.