Patricijovia (z lat. pater = otec)

Príslušníci jednej z najvýznamnejších skupín obyvateľstva v starovekom Ríme. Ich pôvod historici nedokážu ešte dostatočne vysvetliť, ale pravdepodobne to boli potomkovia najstarších aristokratických rodín v Ríme. V kráľovskom a období a v období rannej Rímskej republiky mali len patricijovia, na rozdiel od plebejcov, plné občianske práva. Len oni mohli zastávať najvyššie úrady (konzulát, pretúra) a mali zastúpenie v senáte. Členovia patricijských rodín mohli uzatvárať medzi sebou plnoprávne manželstvá, z ktorých potomkov mali plné občianske práva.
V 5. a 4. stor p. n. l. plebejci bojovali za politické a ekonomické zrovnoprávnenie s patricijmi, a keď sa im to podarilo dosiahnuť, vznikla nová aristokracia – nobilita, tvorená príslušníkmi patricijov i plebejcov. Patricijské rodiny sa aj naďalej odvolávali na svoj aristokratický pôvod, ale v priebehu 3. až 1. stor p. n. l. väčšina z nich vymrela v dôsledku občianskych vojen a politickej prezekúcie. Caesar a Augustus doplnili patricijské rodiny osobným výberom z bohatých rodín. V období raného cisárstva význam patricijských rodín úplne upadol.
V 4. stor. n. l. udeľovali cisári významným úradníkom a politikom titul patricius, ktorý však nebol dedičný. Dostávali ho senátori zastávajúci úrad konzulov na doživotie. V 5. stor. ho získali aj náčelníci barbarských kmeňov v službách rímskych cisárov. Ten istý titul sa používa aj na označenie vládnucej vrstvy v slovenských stredovekých mestách. .