Ak sa prezentovali najnovšie výsledky výskumu,sústreďovali sa viac na faktológiu než na nový prístup a hodnotenie meritaproblému.
Medzi závažnými argumentmi sa uvádza téza o"najväčšom potrestaní Maďarska" zo všetkých porazených štátov,podľaktorej Maďarsko stratilo dve tretiny svojho teritória. Túto argumentáciupoužívajú maďarskí vládni činitelia aj v súčasnosti a dokonca znepochopiteľných dôvodov hovoril o nej pred pár rokmi aj počas svojho pobytu vMaďarsku francúzsky prezident F. Mitterand, teda predstavitel' veľmoci, ktorá sanajväčšmi zasadila za nové povojnové usporiadanie v strednej Európe a bez ktorejpričinenia by nebolo vzniklo ani Česko-Slovensko. Toto tvrdenie patrí do kategórie,ktoré hrubo ignoruje historické fakty, a bolo určené pre tú európsku verejnosť, čonepozná národnostné pomery v Uhorsku pred rokom 1918. Uhorsko svojímmnohonárodnostným charakterom nemožno považovať za národný štát Maďarov.Nemaďarské národy a národnosti, ktoré žili v prevažnej miere v okrajovýchčastiach štátu a boli tam vo väčšine, opustili Uhorsko dobrovoľne a na princípesebaurčovacieho práva. Maďarsko neprávom hovorí o strate dvoch tretín "svojhoteritória", ktoré obývali Rumuni, Srbi, Chorváti, Slováci, Rusíni a Ukrajinci.Tieto etniká tam v minulosti nenahradili, ani nevytlačili maďarské etnikum, aletvorili pôvodné autochtónne obyvateľstvo. Maďarská politika môže nanajvýšargumentovať odtrhnutím časti maďarského etnika od štátu, ale zároveň musí braťdo úvahy aj to, že v podobnej situácii sa ocitli aj susedné národy, ktorýchpríslušníci po Trianone zostali v Maďarsku ako etnické menšiny. Táto skutočnosťsa v maďarskej politike vždy podceňovala alebo priamo zakrývala, a ak sa hovoriloalebo v súčasnosti hovorí o probléme etnických menšín, výlučne sa myslí namaďarské menšiny v susedných štátoch, kým otázka menšín doma sa ignoruje.
Vina za Trianon sa ako predtým zvaľuje na dohodové veľmoci,ktoré - ako sa tvrdí - prinútili Maďarov podpísať "potupný mierovýdiktát". Tento termín je dobový a identický s nacistickými označeniami"versaillského mierového diktátu" a používal sa v súvislosti slikvidáciou povojnového usporiadania a na presadenie nacistických mocenskýchašpirácií v Európe. Nie náhodou túto formuláciu prevzalo aj medzivojnovéMaďarsko. Protimaďarský postoj veľmocí, najmä Francúzska, sa zdôvodňuje údajnouprehnanou nenávisťou voči Maďarom, prílišným nadbiehaním malým spojencom a inýmisubjektívnymi momentmi.