Oprášilo sa aj tvrdenie, že sebaurčovacie právo si po vojneuplatnili iba nemaďarské národy, ktoré si za pomoci víťazov presadili"nacionalistické a maximálne" územné nároky.
Popri známych predvojnových argumentoch o Trianone pri 70.výročí zazneli aj hlasy, ktoré do problematiky vnášajú realistické prvky.Niektorí historici a publicisti položili otázku, či v politickom vývoji Uhorska aMaďarska v čase prípravy mierovej zmluvy existovali aj iné alternatívy. Konkrétne sauvádzalo, že na začiatku 20. storočia národnostná otázka v Uhorsku dozrela nariešenie cestou autonómie, spochybnilo sa tvrdenie o "strate" dvoch tretínúzemia Madarska, podrobila sa kritike legenda o Apponyiho zásluhách v Paríži avyslovili sa vážne výhrady k celkovej koncepcii maďarskej politiky na mierovejkonferencii. Tieto názory však zostali na okraji problému a celkovo neovplyvniliverejnú mienku o interpretácii Trianonu.
V maďarskej publicistike nechýbali state, ktoré obsahovali ajaktuálny náboj a po páde'komunistického režimu vyzývali k náprave "chýb aomylov" minulosti. 1-lvvorilo sa o potrebe hospodárskej spolupráce, o zbližcwaníštátov regiónu a odkázanosti malých národov na seba. Volalo sa po oživovaníspoločných historických tradícií a kultúrnych väzieb, pretože - ako saargumentovalo - Európa po prvej svetovej vojne "sa vychýlila" z prirodzenéhorytmu a Trianon "násilne" prerušil rovnováhu a spoluprácu národov vregicíne. Nechýba1i ani výzvy na posi1nenie integračného procesu medzi štátmi naprincípoch spoločnej minulosti, ktoré však nenašli ohlas medzi susedmi Maďarska,pretože uhorská minulosť patrí do nenávratna, nezbližuje, ale vzdaľuje štáty anárodv v tomto regióne. Navyše na maďarskej strane začali oživovať staré tendencieo "osobitnom" a "vedúcom postavení" Madarov v regióne, ktoré sapremietli aj do predstáv o integračnom procese. V oficiálnych vyhláseniachmaďarských politikov sa opäť začala pripomínať trianonská "krivda'`, najmäodč.lenenie maďarského etnického územia, a aj keď sa vo všeobecnosti maď,trskápolitika hlásila k princípu nemennosti súčasných hraníc, nezabudla zaíroveňzdôrazňovať možnosť zmeny hraníc mierovom cestou. 'I'áto tendencia vystúpila dopopredia najmä v čase vnútorného delenia Juhoslávie a Česko-Slovenska.
V nových pomeroch pluralitnej spoločnosti ožili ajnacionalistické a extrémne hlasy, medzi ktorými nechýbali ani prívrženci vládnehotábora. Títo používali predvojnové revizionistické a iredentistické argumentyvychádzajúce zo šovinistických pozícií a zo zakorenených stereotypov. Pritrianonskom výročí organizovali mítingy, rozširovali letáky a vydávali publikácie,v ktorých sa obhajovala územná integrita uhorského štátu a zdôrazňovala"historická misia" maďarského národa v karpatskej kotline. Rozširovali samapy Uhorska a jeho symbolov. Tieto extrémne sily programovo pristúpili k oživovaniumyšlienky veľkého Maďarska, ktorá na rozdiel od Rakúska nie je nostalgickouspomienkou, ale kriesením veľkosti maďarstva v regióne.