V jednej z brožúr k 70.výročiu Trianonu čítame: "Aj po sedemdesiatich rokoch musíme trvať nahistorickom práve a hlásiť sa k dedičstvu svätého Štefana, pretože sme zaviazanínašim predkom, minulým hrdinom a súčasným martýrom. Znova položíme otázku: môžeto takto zostať? A odpovedáme nie, nie, nikdy!" Aj keď ná jednej strane samaďarskí vládni činitelia oficiálne dištancujú od názorov extrémistických síl,robia málo v záujme tlmenia nacionalistickej vlny.
V Maďarsku sa veľká pozornosť venovala aj 75. výročiupodpísania Trianonskej mierovej zmluvy. Na jednej strane sa vyjadrovali historici,politológovia, publicisti a politici. Aj keď sa pomerne veľa hovorilo o Trianone,jednostranný prístup k jeho hodnoteniu pretrváva, neakceptujú sa názory a vedeckézávery zo zahraničia a prejavuje sa malé úsilie dopracovať sa k novým hodnoteniam.Pozorujeme tendencie rozšíriť maďarské tézy o Trianone aj do zahraničia aovplyvniť najmä západnú verejnú mienku, ktorá je málo informovaná o príčináchrozpadu Rakúsko-Uhorska a o povojnových mierových zmluvách. Celkove pri 75. výročíTrianonu dominuje tendencia spojiť následky trianonského rozhodnutia so súčasnýmiproblémami v regióne strednej a východnej Európy a s procesom integrácie, ktoré saprezentujú ako "neblahé následky" povojnového usporiadania. Politici,publicisti a dokonca aj historici v Maďarsku tieto dejinné udalosti značne aktualizujúa priam uvádzajú návody, ako napraviť "krivdy" minulosti. Ak chcemepochopiť podstatu maďarskej argumentácie, nemožno obísť niekoľko okruhov, na ktorésa dáva osobitný dôraz.
Predovšetkým sa opakuje známe tvrdenie, že dezintegráciaRakúsko-Uhorska bola "omylom", lebo viedla k rozbitiu veľkého politického ahospodárskeho celku, ktorý sa vzájomne dopĺňal a predstavoval históriou overenýpolitický útvar. Okrem toho sa Rakúsko-Uhorsko prezentuje ako faktor mocenskejrovnováhy v Európe, a preto mal jeho zánik ďalekosiahle následky: dezintegráciuoblasti, hospodársky úpadok a mocenské oslabenie celého stredoeurópskeho regiónu,čo neskôr využilo Nemecko na presadenie svojej hegemónie v tomto priestore. Tietoargutnenty majú svoje slabiny. Uhorsko pred prvou svetovou vojnou už netvorilo jednotnýcelok, politický systém ustrnul a zápasil s vážnymi sociálnymi a národnostnýmiproblémami. Preto sa v takej podobe, ako existovalo roku 1918, nemohlo zachrániť. Anavyše práve východná časť ríše sa vinou nacionalistickej zaslepenostimaďarských vládnucich kruhov bránila zavádzaniu reforiem, liberalizácie politickýchpomerov, vnútornému prebudovaniu štátu a odmietla aj posledný pokus cisára vpolovici októbra 191g udržať monarchiu za cenu jej pretvorenia na federáciu.