V roku 1900 Slováci tvorili 10,5 %obyvateľstva Uhorska, roku 1910 len 9,4 %.
Podobne ako predtým sa v Maďarsku málo hovorí o ceste, ktoráviedla k Trianonu, najmä o postavení nemaďarských národností v Uhorsku pred vojnou ao národnostnej koncepcii maďarských vládnych kruhov v čase dualizmu. Argumentácia,podľa ktorej uhorská vláda mala vlastné problémy s protimaďarským zameranímViedne, hrajúcej s národnostnou kartou, ďalej s nebezpečenstvom panslavizmu,dáko-romanizmom a separatizmom národnostných hnutí, má len ospravedlniť tvrdýprotinárodnostný a maďarizačný kurz. Základným nedostatkom maďarskej historiogafieje, že dodnes podceňuje otázku násilnej maďarizácie a interpretuje·ju akospontánny a prirodzený proces v priebehu spriemyselňovania krajiny. Predsa nemožnohodnotiť ako prirodzený vývoj to, keď maďarská vládna politika cieľavedome avládnymi opatreniami redukovala národnostné školstvo, keď v mene vytvoreniajednotného štátu likvidovala národné a národnostné inštitúcie a pod vlastenectvomchápala jedine oddanosť k maďarskému národu.
Osobitné miesto pri 75. výročí Trianonu zaujíma hodnoteniemierových zmlúv a povojnové územné usporiadanie, ktoré sa jednoznačne odsudzujú aprezentujú ako "zlé a nespravodlivé" nielen pre porazené štáty, ale precelý región, pretože údajne nič nevyriešili. Takýto prístup znamená hrubéfalšovanie historických udalostí. Predsa nemožno poprieť, že víťazstvo Dohody,ktoré otvorilo cestu k národnej slobode a vytvorilo predpoklady na demokratický vývojv strednej Európe a na sociálne lepší systém, znamenalo pokrok v porovnaní spredvojnovými pomermi. Medzi príkladmi negatívnych dôsledkov mierových zmlúv sauvádza aj súčasné rozdelenie Juhoslávie a Česko-Slovenska, čo je zavádzajúcainterpretácia, pretože tento akt nesúvisí s "omylmi" mierových zmlúv, ales ďalším rozvojom národných subjektov, ktoré pre svoju slabosť sa najskôrzjednotlili do väčších štátnych celkov, aby po sedemdesiatich rokoch v novýchdemokratických podmienkach plne uplatnili sebaurčovacie právo a vytvorili si vlastnýštát.
Na jednej strane sa síce pripúšťa, že na troskách Uhorska sanemohli vytvoriť štáty s etnickými hranicami, na druhej strane sa opakuje téza, žeaj novokonštituované štáty zdedili iné etnické menšiny, pričom sa ignoruje fakt,že kým v Uhorsku nemaďarské národnosti tvorili vyše polovicu obyvateľstva štátu,v nástupníckych štátoch sa etnické menšiny pohybovali medzi 25 až 35 %.
Rovnako maďarská historiografia a publicistika opakuje tézu,že mierové zmluvy tak po prvej, ako aj po druhej svetovej vojne boli"nespravodlivým diktátom víťazov", lebo s porazenými štátmi nerokovali,ale ultimatívne ich prinútili podpísať mierové zmluvy.