V histórii je to už raz tak.Demokratické riešenie problémov medzi štátmi má svoje opodstatnenie v čase mieru,ale nie po prehratej vojne. Vtedy už rozhodujú iné kritériá. V Maďarsku sa svýčitkami prijíma aj fakt, že antihitlerovská koalícia sa aj po druhej svetovejvojne dopustila rovnakej "nespravodlivosti" voči Maďarsku ako po prvejsvetovej vojne, ale hlbšie sa neanalyzujú príčiny tohto veľmocenského rozhodnutia.Maďarská politika nechce akceptovať záver, že práve útok proti mierovým zmluvám arevízia povojnového územného usporiadania priviedla Európu na sklonku tridsiatychrokov k novému vojnovému konfliktu, čo malo za následok, že po druhej svetovej vojneobnovenie predchádzajúcich hraníc okrem malých výnimiek patrilo medzi základnépostuláty mierových zmlúv a chápalo sa ako faktor stability povojnovej Európy.Napokon maďarská politika musela akceptovať tento trend tým viac, že v priebehuniekoľkých desaťročí dvakrát doviedla štát na stranu porazených. Za tejtosituácie bolo celkom logické, že po druhej svetovej vojne veľmoci antihitlerovskejkoalície odmietli uznať územné zisky Maďarska dosiahnuté hrozbou a agresiou a zapomoci nacistického Nemecka.
V tomto širokom rámci hodnotenia mierových zmlúv sa chápe ajtrianonské výročie. Hlavný dôraz sa kladie na fakt, že Trianon nielen neakceptovalmaďarské záujmy, ale splodil iba "zlo a rozpory", čo malo veľmi negatívnenásledky na celý región strednej a východnej Európy, pričom sa ignoruje to, ženárody a národnosti, ktoré sa rozhodli opustiť Uhorsko, utvorili optimálne podmienkyna svoj národný rozvoj, ktorý by v podmienkach uhorského štátu nikdy nedosiahli. OTrianone sa v Maďarsku hovorí ako o súčasti "veľkej európskej tragédie".Jeho následky sa príliš účelovo zveličujú, nadsadzujú a pripisuje sa mu takývýznam, ktorý v skutočnosti nemaL Maďarská interpretácia Trianonu vyznievajednoznačne deštrukčne a neobjektívne, nedáva seriózne východisko pre národystrednej a východnej Európy a vychádza v ústrety jedine maďarskémunacionalistickému chápaniu. Popri jednoznačne negatívnych následkoch povojnovéhousporiadania sa do popredia vysúva otázka, že po páde komunistických režimov vstredoeurópskom regióne vznikla priaznivá situácia, aby sa "chyby a omyly"minulosti napravili alebo aspoň minimalizovali. Predovšetkým sa apeluje na veľmoci,aby svojou váhou a postavením pôsobili v tomto smere, najmä keď nesú zodpovednosťza situáciu, ktorá trvá už 75 rokov.