Rozhodujúcebolo to, či po vojne v porovnaní s predchádzajúcimi pomermi nastal v postaveníetnických menšín obrat k lepšiemu. Fakty hovoria jasne: početnosť menšín podstatnepoklesla a ich postavenie sa neporovnateľne zlepšilo. Ich práva garantovalimedzinárodné zmluvy a menšiny boli pod ochranou Spoločnosti národov. Preto extrémnemaďarské tvrdenie, podľa ktorého sa vo všeobecnosti v dôsledku Trianonu"zhoršilo" postavenie etnických menšín v strednej a východnej Európe,nemožno brať vážne.
Ďalší osud etnických menšín závisel od miery demokracie vštáte, v ktorom sa ocitli. Napriek tomu, že česko-slovenský štát so svojímdemokratickým charakterom vytváral priaznivé podmienky na rozvoj menšín a dokonca vobčianskych a sociálnych právach poskytoval príslušníkom maďarskej menšiny viac,než mali Maďari v materskej krajine, politickí predstavitelia maďarskej menšiny sa snovou situáciou nezmierili a politika menšiny sa skoro pretvorila na piatu kolónumaďarského štátu a na mocenský nástroj maďarskej revízie. Demokratické práva saobrátili proti štátu a jeho integrite. Udalosti roku 1938 to len potvrdzujú.
Postavenie etnických menšín, ktoré zostali v Maďarsku, sauberalo iným smerom. Maďarská politika sa poučila z Trianonu v tom zmysle, že hoci vmierovej zmluve prijala záväzky voči menšinám, pristúpila k ich cieľavedomémuredukovaniu a zrýchlila tempo asimilačného procesu. Keďže za posledných 75 rokovvšetky etnické menšiny v Maďarsku boli vystavené programovému a násilnémuodnárodňovaniu, v súčasnosti prežívajú svoju agóniu. Na tomto ich žalostnompostavení sa nič nezmenilo ani po páde komunistického režimu, pretože lendeklarovanie práv ochrany menšín bez konkrétnych opatrení neprinieslo obrat v ichpostavení. Doterajší vývoj etnických menšín v Maďarsku oprávňuje vysloviťtvrdenie, že podobný asimilačný proces by bol postihol všetky nemaďarské národy anárodnosti v prípade, že by sa roku 1918 neboli rozhodli opustiť rámec uhorskéhoštátu. Ich odchod, utvorenie vlastných štátov a medzinárodné potvrdenie tohtorozhodnutia Trianonskou mierovou zmluvou bola cesta ich národnej záchrany. O toväčšmi, že vinou dlhodobej protimenšinovej politiky maďarských vlád väčšinamaďarskej verejnosti je naladená proti menšinám a ich právam. V tejto situáciietnickým menšinám, ktoré 150 rokov odolali maďarizačnému tlaku, v súčasnomdemokratickom Maďarsku hrozí zánik.
Ak dnes Maďarsko upozorňuje svetovú verejnosť, že vsusedných štátoch má najväčšie etnické menšiny, svedčí to o tom, že tietomenšiny mali priaznivé podmienky na zachovanie a rozvíjanie svojej identity. Maďarskosa takýmto výsledkom nemôže preukázať.