Naopak, Maďarsko, ktoré svojou politikouasimilácie priviedlo doma všetky menšiny na pokraj ich záhuby (k slovenskej menšinesa v dnešnom Maďarsku hlási asi 10 000 príslušníkov), voči maďarským menšinám vzahraničí používa iné kritériá, vystupuje z pozície ich ochrancu a domáha sa zakaždú cenu rozšírenia ich práv. Najmä po vzplanutí etnického konfliktu v bývalejJuhoslávii vysiela do sveta signály, že ak sa má predísť podobnému etnickémuvýbuchu v strednej Európe, treba vyhovieť požiadavkám maďarských menšín vRumunsku, na Slovensku a vo Vojvodine. Sprievodným znakom tejto politiky je zámerneživená psychóza "útlaku maďarských menšín" v susedných štátoch,dramatizovanie vzťahov medzi vládou a politikou maďarských menšinových strán aobviňovanie vlád týchto štátov zo stupňovania napätia v regióne, ktoré údajneohrozuje mier a medzinárodnú bezpečnosť. Nie je bez zaujímavosti, že maďarskápolitika pri riešení etnických problémov a vzťahov väčšiny a menšiny v štáteaž priveľmi dáva prednosť
etnickému princípu pred občianskym, teda práve tomu princípu,ktorý na Balkáne vyvolal konflikt.
Trianonské výročie sa neobišlo bez forsírovania problémumaďarských menšín v susedných štátoch. Táto otázka dominuje v publicistike, vovyjadreniach politikov a dokonca historikov. Zhodne sa konštatuje, že za vytvoreniemaďarských menšín v susedných štátoch i za ich 75-ročný vývoj nesúzodpovednosť veľmoci. Zazneli výzvy, aby veľmoci dopomohli k náprave etnickéhoproblému Maďarov v zahraničí. Nechýbali ani konkrétne návody, podľa ktorýchsúčasný problém maďarských menšín možno riešiť vytvorením novýchúzemnosprávnych celkov kolektívneho typu, teda lokálnou autonómiou, pričom sauvádzajú vzory severských štátov. Ak štáty, v ktorých žije maďarská etnickámenšina, sa uchádzajú o členstvo v Európskej únii, západoeurópske štáty aosobitne veľmoci by mali ich vstup viazať na splnenie politických požiadaviekmaďarských menšín. V opačnom prípade - zazneli varovné hlasy - treba počítať snapätím medzi väčšinovým národom, etnickou menšinou a materskou krajinou.Zároveň odzneli aj tvrdenia, že revízia hraníc nemôže vyriešiť etnický problém,ale zároveň sa zdôrazňovala tá časť Záverečného aktu z Helsínk, kde sa hovorío zmene hraníc pokojnou cestou. Ešte jasnejšie vyznievajú vyhlásenia maďarskýchmenšinových politikov v susedných štátoch, ktorí otvorene volajú po pokojnom"zjednotení rozdeleného maďarského národa".
Trianonské výročie poskytlo príležitosť prejaviť sa ajextrémnym a prehnaným názorom, ktoré sa sústredili na kritiku povojnovéhousporiadania a na "koristnícke, nacionalistické a šovinistické" ambíciesusedov. Vyčíta sa im, že Maďarom "zobrali" nielen územie, hospodárstvo amocenské pozície, ale aj nerastné bohatstvo. Za veľmi pochybnú treba pokladatargumentáciu určenú pre zahraničnú verejnosť, že koncom 15.