V sprievodnom liste pre Maďarsko sa uvádzalo, že národnostnépomery v strednej Európe nedovoľujú, aby sa politické hranice zhodovali s etnickými,a teda časť maďarského etnika sa dostane pod zvrchovanosť iného štátu. Aj takétoriešenie je lepšie, než by sa zachoval pôvodný stav. "Hoci by takéto pomerytrvali 1000 rokov, nemajú oprávnenie, ak sa zaistí, že nezodpovedajúspravodlivosti." Maďarskú požiadavku plebiscitu mierová konferencia odmieta sodôvodnením, že národy strednej Európy vyjadrili svoj postoj k Rakúsko-Uhorsku voktóbri a novembri 1918 a ďalší vývoj udalostí plne potvrdili správnosť tohtorozhodnutia.
V polovici mája 1920 maďarská vláda oznámila do Paríža, žena mierovú konferenciu pošle oficiálnych delegátov oprávnených podpísať mierovúzmluvu. Tak sa aj stalo. Dňa 4. júna 1920 v zámku Trianon neďaleko Paríža sapodpísala mierová zmluva s Maďarskom, ktorá sa stala známa pod názvom trianonská.
Akt podpísania mierovej zmluvy s Maďarskom bol iba symbolickýmceremoniálom, pretože veľmoci Dohody už takmer dva roky uznávali Česko-Slovensko zaspojenecký štát. Mierová konferencia už predtým rozhodla o hraniciach a od koncaroku 1918 bolo aj územie Slovenska súčasťou česko-slovenského štátu. Chýbal ibapodpis Maďarska, aby medzinárodnoprávne potvrdilo zánik uhorského štátu. Mierovázmluva na jednej strane potvrdila vznik maďarského národného štátu, na druhej stranezbavila maďarské vládne kruhy moci mimo nových hraníc Maďarska, nadvlády nadnemaďarskými národmi a národnosťami a kodifikovala národnooslobodzovacie hnutieutláčaných národov monarchie, ktoré na princípe sebaurčovacieho práva opustiliUhorsko. Tým uhorský štát ako mnohonárodnostný útvar medzinárodnoprávne zanikol.
Aj keď Maďarsko podpísalo a vzápätí i ratifikovaloTrianonskú mierovú zmluvu, de facto sa s novým stavom nezmierilo a Trianon sa vMaďarsku vo všeobecnosti chápal ako "krivda" spáchaná na maďarskom národea ako symbol najväčšej "národnej katastrofy" v novovekých dejináchMaďarov. Odpor a odmietanie Trianonskej mierovej zmluvy vyplývali z viacerých faktorov,predovšetkým z jednostrannej interpretácie historických udalostí, ktoré viedli krozpadu uhorského štátu. Celkovo maďarská spoločnosť zánik Uhorska nechápala akokoniec jednej histórickej epochy a dôsledok celého komplexu faktorov protikladovvnútorného vývoja mnohonárodnostného štátu, hospodárskej a sociálnej zaostalosti,protinárodnostnej politiky maďarských vlád, spojenectva s Nemeckom vyúsťujúceho dovojny a potom do porážky, ktoré ešte viac prehĺbili rozpory - ale výlučne akozásah zvonka, diktát víťazov a pomstu za prehratú vojnu, ktoré - ako saargumentovalo - šokujúco zasiahli do vývoja tisícročnej ríše a do maďarskejspoločnosti.