Pritom treba vedieť aj to, že uhorské vlády celé desaťročiaprogramovo živili fikciu "jednotného maďarského národa", čo malo zanásledok, že rozpad Uhorska sa ponímal výlučne z etatistického hľadiska a ako"násilné" rozkúskovanie "jednotného národného štátu", a tonapriek tomu, že Maďari v ňom netvorili ani polovicu obyvateľstva. Podľa málohodnoverných oficiálnych uhorských štatistík z roku 1910 ich počet dosahoval v celomUhorsku 48,1 %.
V Maďarsku sa tvrdilo, že z porazených štátov mierová zmluva"najkrutejšie" naložila s Maďarmi, pretože kým Nemecko stratilo 10 %obyvateľstva a 13 % územia, Bulharsko 8 % obyvateľov a rovnaké percento teritória, od"Maďarska" bolo odčlenených 64 %, obyvateľstva a 72 % teritória. Ešteextrémnejšie vyznievajú účelovo vyhotovené mapy štátov víťazných veľmocí, naktorých bola zakreslená percentuálna strata ich územia podľa trianonského kľúča.I keď sa táto paralela často propagandisticky využívala a mala ukázať mieru"nespravodlivosti" voči Maďarsku, celkovo vyznievala povrchne, pretože išloprevažne o jednonárodné štáty, ktoré sa vôbec nedali porovnávať s Uhorskom akomnohonárodnostným útvarom.
Pokiaľ ide o "krutosť" Trianonu, tá nadobudne inýzmysel, ak sa premietne do konkrétnej uhorskej situácie. Je známe, že v porovnaní sozápadnou časťou monarchie v Uhorsku vládli oveľa horšie pomery, liberalizmus dávnovyprchal z politiky, vládnuci politický systém nebol schopný vývoja, čo sanajvýraznejšie prejavilo na postavení nemaďarských národností. Medzi"krivdami" Trianonu sa uvádzali aj straty nerastného bohatstva, baní,priemyslu a pracovných síl na nemaďarských teritóriách, čo svedčilo o tom, žeúzemie nemaďarských etník sa nesprávne chápalo ako vlastníctvo Maďarov amaďarského štátu.
Vina Trianonu sa jednoznačne zvaľovala na víťazné veľmoci ana ich prehnanú predpojatosť voči Maďarom. Maďarská politika si nechcela priznaťstrnulosť politického systému, nedostatok reforiem a potrebu politických zmien vobdobí dualizmu a v čase vojny. Namiesto toho, aby vtedajšia vládna garnitúra, ktoránastúpila po páde komunistického režimu, triezvo a s realistickým úsudkom sformovalapožiadavky Maďarska na mierovú konferenciu, kŕčovito trvala na zachovaní integrityuž zaniknutého štátu, teda na stratégii, čo bola vopred odsúdená na neúspech avlastne poškodila maďarské záujmy. Táto pomýlená koncepcia mala svoj pôvod vovnútornej politike a jej účelom bolo udržať maďarskú verejnosť v presvedčení,že predvojnová politika uhorských vlád bola správna, a teda nenesie vinu za rozpadštátu. Okrem toho mala zakryť fakt, že politika maďarských vládnucich kruhovnedokázala integrovať nemaďarské národy a národnosti v Uhorsku, ale naopak,koncepcia odnárodňovania, odklon od liberalizmu a politika nacionálnej hegemónienapomáhala dezintegračné tendencie.