Maďarská politika jednoducho nezvládla úlohuintegračného činiteľa v regióne.
Trianon vyvolal v Maďarsku aj značné emócie, ktoré ažprehnane hovorili o veľkosti a záslužnosti maďarského národa v minulosti, o jehovýnimočnom postavení v karpatskej kotline a tendenčne obracali pozornosť verejnostina "poníženie národa", na sklamanie z politiky, pričom nechýbali aniargumenty o protimaďarských intrigách "nacionalizmom presiaknutých anenásytných susedov". Mlčalo sa však o dôvodoch izolácie maďarskej politikypočas mierovej konferencie a o príčinách straty dôvery u veľmocí Dohody.
Odmietnutie požiadavky plebiscitu na historickom princípe, tedana celom území bývalého Uhorska, bol druhý záchytný bod, o ktorý sa maďarskápolitika opierala. Veľmoci ho neakceptovali, pretože by bol vracal pomery späť predrok 1918. Plebiscit na "spornom území", t.j. na okrajových častiach Uhorska,kde maďarské etnikum bolo v menšine, by bol viedol k popretiu sebaurčovacieho právauž oslobodenych národov, najmä tam, kde sa ešte uplatňovala mocenská a hospodárskapozícia maďarských vládnych kruhov a kde pokročilá maďarizácia už zachvátilastredné vrstvy. Prakticky by to zvýhodňovalo tie sily, ktoré v minulosti boliutlačovateľmi v štáte. Je nepravdivé maďarské tvrdenie, podľa ktorého sa Maďaromako národu uprelo sebaurčovacie právo. Na základe mierovej zmluvy sa Maďarsko stalonárodným štátom, zredukovali sa etnické menšiny a Maďarsko sa zbavilo závislostiod Rakúska. Veľmoci však nemohli akceptovať maďarskú interpretáciu sebaurčovaciehopráva, ktorá by vlastne mala za následok likvidovanie výsledkovnárodnooslobodzovacieho hnutia nemaďarských národov.
Nesporne za najväčšiu krivdu sa v Maďarsku pokladalorozhodnutie mierovej konferencie o pričlenení časti maďarskéhoetnika podzvrchovanosť susedných štátov. Vzhľadom na historický vývoj v Uhorsku, napremiešanosť etník, na vytvorenie etnický ch enkláv a na rozptýlenosť Maďarov akovládnuceho národa aj v okrajových častiach štátu sa nedali vytvoriť čisto etnickéhranice. Keďže vo všetkých nástupníckych štátoch zostali inonárodné menšiny,východisko sa hľadalo v ich vyváženosti a v zabezpečení demokratického rozvojamenšín aj mimo rámca materskej krajiny. Kým novokonštituované Česko-Slovensko malo34 %, menšín (Slovensko 31,6 %, z toho Maďarov 22 %), v Maďarsku zostalo najmenej 15 %etnických menšín (početnosť slovenskej menšiny dosahovala vyše 400 000). Oficiálneštatistické údaje neodrážali reálny stav, pretože Maďarsko vzhľadom na problémys menšinami v minulosti zámerne redukovalo ich počet a chcelo sa prezentovať akoštát, kde menšinová otázka už neexistuje. V novej povojnovej strednej Európevšetky štáty museli priniesť určitú obeť, najmä v okrajových častiach, kdezostali príslušníci etník mimo tela národa.