Mierová konferencia pri určovaníhraníc upustila od krajností a popri etnickom kritériu brala ohľad aj na historické,hospodárske, komunikačné a iné faktory.
V tejto súvislosti treba uviesť, že pri zisťovaní etnickéhozloženia v Uhorsku sa objavili značné problémy. Posledná uhorská štatistika z roku1910 bola nepresná, tendenčná a neodrážala objektívny stav národnostného zloženiamnohonárodnostného štátu. Vznikala v čase vrcholného národnostného útlaku aprehnaných maďarských nacionalistických vášní. Jej cieľom nebolo zistiťnárodnostné rozvrstvenie, ale sledovať, ako ďaleko postúpil asimilačný procesnemaďarských národností. Príslušnosť k etniku sa zisťovala podľa materinskejreči, ktorej sa však dala osobitná interpretácia. Pod týmto pojmom sa nechápala rečmatky a rodinného prostredia, ale jazyk, ktorým občan najlepšie a najradšejrozprával. Tým kritérium materinskej reči stratilo zmysel pri určení národnosti adovoľovalo označiť za Maďarov aj tých, ktorí sa z rozličných príčin muselinaučiť po maďarsky, ale Maďarmi neboli. Nehodnovernosť uhorských národnostnýchštatistík priznali aj sami vládni činiteľia. Z tohto dôvodu mierová konferenciamusela podrobiť kritike štatistické údaje z roku 1910 najmä v okrajových častiachUhorska, kde došlo k najvýraznejším deformáciám.
Z toho vyplýva, že na začiatku tzv. trianonskej traumy bolifikcie, programovo živené politické ilúzie, nereálna koncepcia Maďarska na mierovejkonferencii, precenenie síl maďarskej politiky, jej celková izolácia a jednostrannýúzky nacionalistický postoj a pohľad na hodnotenie udalostí rokov 1918-1920, ktorésúhrnne vyústili do sklamania a do pocitu "národnej krivdy". V dôsledkutýchto vykonštruovaných a pestovaných ilúzií maďarská verejnosť žila vo vedomí,že tisicročná ríša nemôže zaniknúť a že ani veľmoci z mocenských dôvodovnedopustia jej dezintegráciu. Aj maďarská politika stále opakovala a v maďarskejverejnosti udržiavala vedomie, že Uhorsko predstavuje prirodzený a historicky overený,politicky a duchovne jednotný štát, hoci tieto tvrdenia už dávno nezodpovedaliskutočnému stavu. Naopak, mnohonárodnostné Uhorsko prešlo v priebehu dejín mnohýmizmenami. Najmä od 19. storočia jednota uhorského štátu patrila do nenávratna. Vkrajine vládla hospodárska zaostalosť a sociálne napätie, jednotlivé hospodárskeoblasti boli nevyvážené, narastali národnostné rozpory, pričom celá koncepciaštátu bola podriadená iba záujmom jediného maďarského národa. Všetky tietofaktory sa stali rozbuškou, ktoré v plnej miere prepukli v prvej svetovej vojne a poprehratej vojne.