Maďarské vládnuce kruhy nechceli pripustiť krach svojej politiky a doposlednej chvíle pred zrútením uhorského štátu i počas mierovej konferencie vParíži udržiavali v maďarskej verejnosti vieru, že Maďarsko obstojí a ubráni svojezáujmy, pod ktorými sa chápala integrita predvojnových hraníc, hoci po podpísanímierovej zmluvy s Nemeckom a Rakúskom bolo zrejmé, že maďarská argumentácia budujena piesku. Keď ilúzie vymenila drsná skutočnosť a nezvratný fakt zániku uhorskéhoštátu, celú maďarskú spoločnosť zachvátilo hlboké sklamanie. Závery mierovejkonferencie sa pociťovali ako šok, na ktorý Maďarsko nebolo pripravené, a preto samaďarská verejnosť nevedela vyrovnať s realitou. Vládna politická garnitúra, ktorábola priamo spojená s dualistickou politikou Uhorska a zodpovedala za neúspech Maďarskana mierovej konferencii, zvaľovala vinu na neschopnosť demokratickej Károlyiho vlády,na komunistický režim B. Kuna a v zahraničí na víťazné veľmoci, najmä naFrancúzsko a jeho malých spojencov.
Umelo vyvolaná trauma presiakla celou maďarskou spoločnosťou apociťovala sa ako veľká "krivda" spáchaná na maďarskom národe, ktorá samusí odčiniť. Krajnú nezmieriteľnosť s trianonským rozhodnutím vystihovali povojne početné heslá, ako napr.: "Nem, nem, soha!" (Nie, nie, nikdy!), Mindentvissza!" (Všetko naspäť), "Csonka Magyarország nem ország, egészMagyarország menyország!" (okyptené Maďarsko nie je štátom, veľké Maďarskoje nebeským rajom!) a šovinistickým duchom presiaknutá modlitba, ktorá vzývala Bohao pomoc pri znovuvzkriesení veľkého Maďarska. Popierať obnovenie predvojnovýchhraníc sa v celom Maďarsku pokladalo za vlastizradu. Revízia Trianonskej mierovejzmluvy sa stala vedúcou a zjednocujúcou ideou celej maďarskej spoločnosti medzi dvomavojnami. Keďže Maďarsko vzhľadom na celkovú povojnovú situáciu v Európe, na svojumocenskú slabosť a izoláciu nemohlo otvorene hlásať revíziu mierovej zmluvy, celúrevizionistickú kampaň doma i v zahraničí vláda prenechávala početnýmrevizionistickým a iredentistickým organizáciám, ktoré výlučne zdôrazňovali ibanegatívne dôsledky Trianonu a vôbec povojnového usporiadania. Z taktických príčinsa nehovorilo o obnovení veľkého Maďarska v predvojnových hraniciach, ale iba orevízii na etnickom princípe, ktorá sa v skutočnosti chápala len ako prvá etapa a zaňou mala nasledovať veľká revízia, t.j. obnovenie predvojnových hraníc. Na rozdielod Rakúska, ktoré sa vzdalo revizionistických územných nárokov a nebudovaloiredentitu, Maďarsko naopak, v susedných štátoch z maďarských menšinových stránvytvorilo široké iredentistické hnutie, ktoré sa v tridsiatych rokoch stalo piatoukolónou. O úsilí obnoviť predvojnovú hegemóniu svedčia aj výroky maďarskýchoficiálnych činiteľov.