Mladý rytier Gawain, Artušov synovec, vracal sa zamyslený cez horu. Bol ctižiadostivý a veľmi sa chcel ujcovi zavďačiť dobrou službou. No iba koňa zmoril, šaty zodral, ledva sedel v sedle od hladu a únavy. Chvíle pokoja si nedožičil, ale po Merlinovi ani chýru.

V hore bolo ticho, lístok sa nepohol, vtáčik sa neohlásil, Gawainov kôň pomaly, s povolenou uzdou, vykračoval po chodníku a oddychoval. Gawain si zrazu všimol biely kvitnúci krík. V tichej hore sa hýbalo iba jeho lístie a tajomne šumelo. Zdalo sa mu, akoby sa z krovia ozýval šepot. Gawain zastavil koňa a tu jasne začul tlmený hlas:
- Gawain, počuješ ma? Počuješ Merlina?
- Počujem ťa, Merlin, verný náš radca, ale ťa nevidím, - odvetil Gawain bez dychu.
- Nevidíš ma, ani ma nikdy viac neuvidíš. Nikdy sa medzi vás nevrátim.
- Merlin, kde si? Prečo neprídeš? Čo je s tebou? Zdesený Gawain sa obzeral okolo seba, div si oči nevyocil, ale iba hložie sa hýbalo v tichom lese.
- Víla Nyneve ma drží v zajatí. Sputnala ma spánkom a vo sne je moja. Tu hlboko pod kríkom plynie môj život. Naučila sa odo mňa všetky čary a už ma nepustí nikam. Som jej zajatcom. Spím, sníva sa mi, že držím v náručí krásnu, mocnú jazernú vílu.
- Merlin! Zobuď sa, Merlin! - skríkol Gawain. No nedostal odpoveď, hora niesla jeho hlas do diaľky. Márne volal, prosil, zaklínal Merlina, aby sa mu aspoň ozval a vysvetlil svoj nedávny odkaz. Merlin sa viac neohlásil.
Rytieri sa po štyridsiatich dňoch vrátili na Artušov hrad. Nikto nepriniesol nijakú zvesť, iba Gawain začul na chvíľočku Merlinov hlas a verne tlmočil jeho smutné slová.

Král Artuš zosmutnel, zrazu mu žiaľ zahmlil oči. Nikdy nepoznaný strach mu stisol srdce. Ale zápäť sa spamätal. Stovky jasných i smutných, starých i mladých očí, obracajúcich sa s dôverou naňho, prebrali ho z omámenosti.
- Keď sa náš verný radca nemôže vrátiť, musíme si poradiť sami. Azda tak treba rozumieť jeho odkazu: Beda nám, ak miesto vernosti, bratskej lásky a oddanej služby zasadne za náš Okrúhly stôl zrada, nenávisť a rozbroje.

"ARTUŠ, legendárny kráľ keltských Britov. Historickú predlohu mohol mať v keltskom kráľovi Britov či náčelníkovi zo 6. storočia, ktorý bojoval proti saským votrelcom. Artuša zvyčajne opisujú ako mocného kráľa, ktorý zhromaždil na svojom dvore v Kamelote elitný zbor RYTIEROV okrúhleho stola, spojených ideálmi rytierstva a polomystickou formou kresťantstva. Tento romantický mýtus vznikol v 12. a 13. storočí a so skutočným Artušom nemal nič spoločné. Autor z 9. storočia Nennius tvrdil, že Artuš velil britským vojskám proti Sasom, stupňujúcim svoje nájazdy na Britániu po odchode rímskych légií. Podľa Nennia Artuš porazil Sasov pri Mount Badone asi okolo r. 516 a smrteľne ho zranili r. 537 v bitke pri Camlane. Mních a historik Gildas, ktorý písal pred r. 547, sa síce zmieňuje o Badone, ale nespája Artuša s víťazstvom, rovnako neidentifikuje Mount Badon a Camlan."

"KRÁĽ ARTUŠ: skutočnosť, alebo fikcia?
Ako prvý sa o neohrozenom bojovníkovi menom Artuš vo svojich "Dejinách Britov" zmieňuje na začiatku 9. storočia waleský mních Nennius. Ďalšie farbisté detaily o Artušovi pripojil iný waleský duchovný, Geoffrey z Monmouthu, vo svojich "Dejinách kráľov Británie", dokončených okolo roku 1139. Po ňom v knihe "Artušova smrť", vydanej v rokoch 1460-1470, prikrášlil legendu sir Thomas Malory v príbehu o rytierskom kráľovi a jeho rytieroch okrúhleho stola, o jeho panej Guenevere, o dvore Camelot, čarodejníkovi Merlinovi, o putovaní rytierov za Svätým grálom a o Artušovom tragickom zranení v súboji, ktorý skončil smrťou zradného bratanca Mordreda. Vtedy Artuša preniesli na čarovný ostrov Avalon, so sľubom, že sa vráti, keď ho budú potrebovať. Anonymné "Annales Cambriae" z 10. storočia opisujú Artušovu smrť pod vročením A.D.537 s odkazom na bitku pri Camlanne, kde padol Artuš i Medraut. Mnohí historici si aj dnes myslia, že artušovská legenda má pravdivé jadro. Najznámejším z miest, kde sa mal nachádzať Camelot, je Cadbury Castle, rozľahlý vrch v Somersete neďaleko obce Queen Camel a riečky Cam, kde archeológovia v šesťdesiatych rokoch odhalili trosky nezvyčajne veľkej návršnej pevnosti, ktorá mohla pojať až tisícku ľudí. V Somersete sa nachádza aj starodávny vrch Glastonbury Tor, ktorý v dávnych časoch takmer úplne obklopovala voda a od ktorého mohol byť odvodený ostrov Avalon. Podľa teórie z roku 1799 môže v pozadí legendy stáť muž menom Riothamus - tento keltský titul znamená "zvrchovaný kráľ" -, ktorý viedol roku 468 svoje vojsko do Galie, zradili ho však a v boji podľahol. Podľa inej teórie bolo meno "Arthur", teda "Medveď", bojovou prezývkou waleského bojovníka z piateho storočia, ktorý sa volal Owain Ddantgwyn a zabil ho jeho bratanec. K jeho kráľovstvu patrilo aj vzdialené údolie s menom Camlan - no podobne ako o kráľovi Artušovi nepoznáme ani o Owainovi Ddantgwynovi viac údajov, než jeho meno."