Merlinov odkaz

Britské kráľovstvo nemalo lepšieho, slávnejšieho panovníka nad kráľa Artuša. Vládol spravodlivo a prísne, bol postrachom nepriateľov v krajine i za hranicami. Mnohé mestá zbohatli za jeho panovania, vyrástli v nich krásne zámky a chrámy, na mnohých vrchoch sa vypínali mocné hrady, chrániace krajinu, na jeho štedrom dvore sa učili stovky smelých mládencov.

Artušova sláva sa chytro šírila do všetkých krajín. V nejednom mocnom kráľovstve, či na ďalekom severe, či na juhu, na východe i na západe, nemali kráľovskí, kniežací a rytierski synovia inej túžby, ako dostať sa na dvor kráľa Artuša a tam si vyslúžiť rytierske ostrohy i meč, aby chránili slabých proti mocným a chudobných proti boháčom. A najkrajšie, najušľachtilejšie ženy a devy obklopovali kráľovnú Gueneveru.

Aj kupci z celého sveta prichádzali na Artušov dvor a prinášali, čo v ktorej krajine bolo najkrajšie - vzácny hodváb, utešené skvosty, hebké kožušiny. Aj vzácne kone, brnenia, ostré meče a kopije s kovanými hrotmi na Artušovom dvore ochotne kupovali. Speváci s harfami, vykladanými zlatom, striebrom a perleťou našli na Artušových hradoch vždy pozorných a štedrých poslucháčov i žiakov, nuž prichodili z miest i hradov, z blízkych krajín i zo zámoria, hriali sa pri kozuboch a nejeden dlhý zimný večer skrátili urodzeným pánom a paniam. Neraz Artušových rytierov pred bojom povzbudili piesňami o dávnych hrdinoch, o smelých junákoch, čo zabili drakov a vyslobodili temné zaklíate krajiny i nešťastných ludí.

Od mala, od siedmich rokov, sa najšikovnejší chlapci cvičili na Artušovom dvore ako poľovať so psami i so sokolmi, jazdiť, bojovať kopijou i mečom, hrať na harfe a obliekať i správať sa vyberane. Keď kráľ Artuš pasoval mládenca za rytiera, vybral sa mládenec s darovanou vzácnou zbraňou i brnením do sveta, za bojom a dobrodružstvami, a potom neraz priniesol spevák zvesť o jeho slávnych činoch, alebo po rokoch sa rytier vrátil okriať v kruhu milých bratov.

No nie vždy svietilo jasné slnce na Artušov dvor, ani divých búrok ho osud neochránil. Nejednu vzburu, nejednu zradu mu prichodilo prísne potrestať, s nejedným žiaľom sa vyrovnať. Azda najťažšie mu bolo, keď mocný čarodejník uniesol jeho matku Igraynu a neskôr i sestru Margawse. Nikto nevedel, kde ich čarodejník väzní. Artuš i jeho verní rytieri pochodili krížom-krážom celú krajinu, chvíľu pokoja si nedožičili, dozvedali sa v mestách i na samotách, vydali sa za nejednou klamnou stopou, zvíťazili nad storakým nebezpečenstvom, ale nepodarilo sa im objaviť čarodejníkovu stopu. Vtedy Artuš s nesmiernou ľútosťou myslel na svojho múdreho radcu Merlina. Od Artušovej svadby sa viac na kráľovskom dvore neukázal.

Iba raz po dlhom čase prišiel na Artušov dvor neznámy spevák v bohato zdobenom rúchu. Jeho zlatá harfa hrala utešene, jeho hlas vnikal do sŕdc. Azda ešte nikdy nesedel lepší spevák za kráľovským stolom. Ked' mu sama kráľovná pekne zaď'akovala, na čestné miesto ho usadila a pohostila, prezradil kráľovi, že prináša odkaz od Merlina.

- Kde je môj drahý Merlin, zaved' ma k nemu, - naliehal kráľ.
- Pane, nemôžem, neviem, kde by ste ho našli. Ked' som odišiel z hradu Carohais, kde ma vzácni páni dlho hostili, kým som im všetky svoje piesne po večeroch nevyspieval, ako vravím, keď som pred mesiacom odišiel spod carohaiských pohostinných múrov, zazrel som vari po troch dňoch cesty na súmraku akúsi temnú postavu. Zrazu stál neznámy, zahalený od hlavy po päty v čiernom predo mnou, akoby zo zeme vyrástol. Od laku som div neskamenel. A tu sa neznámy ohlási prísne ako pán, keď rozkazuje svojim panošom:
- Choď rovno na dvor kráľa Artuša a prehovor pred králom. Daj pozor, spevák, a zapamätaj si moje slová, tak ako si pamätáš slová piesní.
- A čo mi odkázal neznámy? - chcel vedieť kráľ.
- Merlin pozdravuje svojho kráľa!
- A potom?
- Potom som už jeho slovám nerozumel. Znejú ako slová smutnej piesne.
-Vrav!
- Kruh sa rozpadne, zrada podryje korene mocného kráľovstva. Tí, čo sa milovali, znenávidia sa, syn zdvihne zbraň proti otcovi.
Kráľ načúval zarazene, preľaknutí páni a panie zmĺkli a nespustili zo speváka oči.
-A d'alej?
- Pán môj, viac mi ani slovka nepovedal, stratil sa mi v hmle. Kráľ Artuš si zopakoval nepochopiteľné slová: ,,Kruh sa rozpadne, zrada podryje korene mocného kráľovstva. Tí, čo sa milovali, znenávidia sa, syn zdvihne zbraň proti otcovi."
- Priatelia, druhovia moji verní, - zvolal znepokojený krár Artuš, - vysadnite zajtra na kone a choďte do šíreho sveta. Nájdite mi verného radcu Merlina a prived'te ho medzi nás. Nech zvieme, čo znamenajú jeho temné slová. Ako sa ubrániť proti nebezpečenstvu, keď ho nepoznáme, iba tušíme, že je hrozné, keď ho zvestujú také temné slová? Dávam vám štyridsať dní času. Čakám vás do štyridsiatich dní.

Na druhé ráno sa udatní rytieri na mocných, oddýchnutých koňoch vybrali na všetky strany sveta. Jedni chodili po osamelých horách a dolinách, druhí po mestách a dedinách, tretí popri mori. Vypytovali sa všetkých pocestných, pastierov, rybárov, hájnikov a horárov, vypytovali sa na hradoch i v chalupách, ale nikto o Merlinovi nevedel, nikto ho nevidel, nepočul. Deň po dni sa míňal a už sa blížil štyridsiaty. Ale nikto neprinášal radostnú správu.