Obec Palárikovo patrí do okresu Nové Zámky. Má bohatú minulosť a ľudové tradície.
História kraja v ktorom leží obec Palárikovo (Slovenský Meder), siaha hlboko až do predhistorickej doby.
Územie obce bolo svojou zemepisnou polohou a prírodným prostredím od nepamäti predurčené na obývanie. Tento kraj má bohatú históriu. Od najstarších čias patril medzi najhustejšie osídlené v Karpatskej doline. Spôsob života sa na tomto území po určitých časových obdobiach menil. Kraj bol porastený lesom, plný močiarov a machovitých lúk. Človek tu mal dostatok zveri. Na suchých miestach vyhľadával bezpečné sídla pod zemou a v bažinatých býval na kolových stavbách. Príroda ho naučila tvrdému boju. Poskytovala mu však dostatočné množstvo potravy. Močaristé lúky postupne začali zanikať vtedy, keď si rieka Váh, vzdialená od obce približne 7 km, ustálila definitívne tok, pevné koryto, ktoré sa postupne prehlbovalo, a tak sa stav i okolitých močarísk, ktorá sa ťahali až po Tardošked´ (dnešné Tvrdošovce), znižoval. Pôda bola postupne človekom kultivovaná. Je tu výborná úrodná zem a dobrá ornica.

Okolie Slovenského Medera lákalo svojím prostredím na prahu dejín rôzne kmene rôznych národov a kultúr k osídleniu. Svedčia o tom mnohé archeologické nálezy ako napríklad: úlomky z nádob čačianskej kultúry, nálezy z obdobia langyelskej kultúry, z doby bronzovej, mohylovej kultúry, valetickej kultúry, doby železnej, mladšej doby železnej a tak ďalej.

V novodobých dejinách obce nie je možné nespomenúť dve obdobia a to Kaunitzovské obdobie (roky 1690 – 1730) a obdobie Károlyiovské (roky 1730 – 1945).

Na konci 17. Storočia nastala v dejinách obce Meder a jeho okolí veľká zmena. Majiteľom 5/12 šurianskeho panstva sa stal Dominik Ondrej Kounitz. Rod Kounitzovcov vlastnil majetok len pomerne krátko, ale zásluhu na moravsko-slovenskej kolonizácii obce a okolia majú práve Kounitzovci.

Po odchode Kounitzovcov na stalo v dejinách obce nové obdobie. Krajina sa spamätávala z kuruckých povstaní a vnútropolitická situácia sa stabilizovala. Mierové časy vdýchli do spustošených domov nový život.
Károlyiovská éra v dejinách obce nastáva odkúpením majetkov veľkostatku šuriansko-mederského. V roku 1725 kúpil Alexander Károlyi veľkú časť majetkov od dcér grófa Estrházyho. V archíve Károlyiovcov sa zachovala kúno-predajná zmluva. Táto zmluva je veľmi významným dokumentom svojej doby pre obec. V nej je poprvýkrát písomne zachytený názov Tót Megyer, Slovenský Meder.
Rod Károlyiovcov bol veľmi úzko spätý s novodobými dejinami obce. Hlavný rozkvet života nastal až za ich éry od roku 1736. Károlyiovci osídľovaním odľahlých území chotára vytvárali možnosť pre živobytie novým usadlíkom. Vznikli tak majere Žofia, Piková, Ľudovítov, Svätojurské, Englové, Šándor a iné.
Obec bola známa v celom Uhorsku. Veľká časť poľnohospodárskej produkcie bola určená na export. Vyrábali sa tu dokonca moderné stroje pre veľkostatky ako prvé v Uhorsku.

Založila sa tu svetoznáma bažantnica, šľachtické divadlo v záhrade kaštieľa a bol tu aj pálffyovský žrebčinec.
Možno povedať, že za 225 rokov, počas ktorých mal rod Károlyiovcov patronátne právo v obci, dostala svoju podobu a ráz, ktorý sa zachoval až dodnes.
Kaštieľ grófov Károlyiovcov je jednou z najkrajších budov v obci. Postaviť ho dal Alexander Károlyi a bol postavený okolo roku 1740.
Kaštieľ je jednoposchodový, jeho pôdorys je do tvaru písmena U. V priečelí kaštieľa je erb rodu Károlyiovcov. Kaštieľ mal pôvodne 90 izieb zariadených vzácnym nábytkom a obrazmi od svetoznámych maliarov, vyzdobené sály, jedáleň, herne a iné miestnosti.

Kaštieľ im slúžil ako poľovnícky zámok pre grófsku rodinu a ich vzácnych hostí. V roku 1866 za grófa Alojza Károlyiho bol prestavaný podľa návrhu jedného z popredných architektov neorenesančného slohu Mikuláša Ybla, ktorý sa snažil formou ja obsahom napodobniť antické starogrécke a starorímske umelecké vzory.
Kaštieľ prežil veľmi búrlivé časy najmä v prvej polovici 20. storočia. Na jaseň v roku 1944 bola v jeho priestoroch zriadená nemecká vojenská nemocnica.
Po odchode sovietskej armády nastalo bezvládie. Gróf spolu s rodinou emigroval do Rakúska, takisto aj vyšší úradníci. Zariadenie kaštieľa ešte pred príchodom armády boli sčasti odovzdané, sčasti rozkradnuté a zničené. Z pôvodného zariadenia sa zachovalo len niekoľko trofejných paroží a dva veľké obrazy, olejomaľby nizozemskej maliarskej školy, ktoré sú umiestnené vo veľkej jedálni kaštieľa.

Po vojne prevzal správu kaštieľa miestny obecný úrad.
Po úprave v kaštieli je zadaptovaných 15 hosťovských izieb, 3 haly , knižnica, a kuchyňa s dvoma prezentačnými jedálňami.
Pri kaštieli bol založený anglický park, ktorý vznikol v 18. storočí, keď dal gróf postaviť doprostred Hlavnej ulice barokový kostol. Založený bol podľa vzoru krajinkárskych parkov s mohutne pôsobiacimi priehľadmi, v ktorých dominovali skupiny domácich i cudzokrajných drevín. Svoju konečnú podobu dostal okolo r.1866.

Kostol sv. Jána Nepomuckého je postavený na peknom priestrannom mieste. Tvorí hlavnú dominantu obci. Je postavený v barokovom slohu.

V Palárikove sa narodili a pôsobili tieto významné osobnosti:
Gabriel Paulik - kňaz, zástupca uhorských včelárov, pôsobil na Mederi 38 rokov,
Peter Hatala – univerzitný profesor, jazykovedec, orientalista, rodák z Medera,
Th. Dr. Juriga Ferdinand – kaplán,
Ernest Király-Koning – operetný spevák, herec – rodák, zomrel v USA,
Alexander Mach – rodák, veliteľ Hlinkovej gardy,
Karol Strmeň – básnik, spisovateľ, prekladateľ, publicista, rodák.

Palárikovo patrí medzi najstaršie, najväčšie a najkrajšie obce v Novozámockom okrese. Obec žije v premenách dnešných dní. Je dôležité, aby každý poznal aspoň sčasti históriu obce a pomáhal ďalšiemu rozkvetu.
O tejto obci by sa dalo písať ešte veľmi dlho, pretože jej história je naozaj bohatá, a z minulosti sa nám zachovalo veľmi veľa pekných pamiatok, ktoré upútavajú svojím čarom a tajomným nádychom minulosti.