Štáty, ktoré vznikli v tomto období (asi 3500 p.n.l.) sa delia na dve skupiny:
1. Staroorientálne – Mezopotámia, Egypt
2. Antické – Grécko, Rím.

Mezopotámia sa nachádzala medzi riekami Eufrat a Tigris (medziriečie), v južnej časti Perzského zálivu. V Mezopotámií prebehla rýchlo neolitická revolúcia – vytvorenie organizovaného poľnohospodárstva.
Mezopotámia sa delila na dve časti:
a) severná časť – Asýria. Bola hornatá a bol tam dostatok zrážok.
b) južná časť – Babylónia. Teplejšie podmienky, lepšie poľnohospodárstvo

Prvými obyvateľmi Mezopotámie boli Sumeri. Vytvorili prvé mestá – boli malé rozlohou, blízko seba, hospodársko-politické jednotky. Sumeri používali v poľnohospodárstve závlahové systémy (vysoké teploty). Vedeli pestovať už rôzne plodiny (jačmeň, pšenica, proso, olivy, hrozno). Sumeri založili prvé mestá ( Ur, Uruk, Lagaš, Eridu, Kiš) a z týchto miest sa neskôr vyvinuli mestské štáty. Sumeri boli veľmi pobožní a báli sa bohov ( ELIL – búrka, MARUK – život a smrť, ISTAR – úroda).

Okolo roku 2700 p.n.l. si akadský kráľ Sargón podmanil Sumerov a založil mesto AKAD. Vytvoril centralizovaný štát. Akadi boli pokračovateľmi sumerskej civilizácie. – Prechod k palácovému hospodárstvu.

STAROBABYLONSKÁ RÍŠA:
Najvýznamnejším panovníkom bol Chamurappi. Vytvoril prvý zákonník. Podľa tohto zákonníka sa obyvatelia delili do kategórií podľa majetku – triedne rozdiely. Podľa zákonníka museli obyvatelia platiť dane a museli sa zúčastňovať na verejných prácach. Po Chamurappiho smrti sa začala ríša rozpadať, až ju roku 1594 p.n.l. dobili Chetiti (aj Babylon).

STREDO A NOVOBABYLONSKÁ RÍŠA:
Po odchode Chetitov ju osídľujú Kassiti. Babylon udržiaval dobré vzťahy s Egyptom. Potom však Babylon ovládli Asýrčania a dosadili dynastiu z mesta ISINU. O 200 rokov neskôr sa Babylon zbavil ich nadvlády.

Príchod Chaldejcov a Aramejcov, ktorí v roku 606 p.n.l. založili Novobabylonskú ríšu. Táto ríša však trvala krátko, lebo na ňu útočili Peržania a v roku 562 túto ríšu dobil perzský kráľ Kýros.

Vzostup zaznamenáva kultúra a astronómia, stavajú sa terasovité chrámy ZIKKURATY, literatúra – Epos o Gilgamešovi (o stvorení sveta).

STAROVEKÝ EGYPT:
Nevznikli tu mestské štáty, pozdĺž rieky Níl, existovali tu tiež závlahové systémy, slobodní roľníci tvorili hlavnú výrobnú silu, otrokov bolo málo, málo miest, veľa susedských občín, ktoré sa postupne spájali. Existovali tu dva útvary: Horný Egypt a Dolný Egypt. Okolo roku 3000 p.n.l. ich spojil (vojensky) vládca Horného Egyptu – MENI ( potreba regulovať rieku Níl ). Dejiny Egyptu majú tri obdobia: 1. Stará ríša 2. Stredná ríša 3. Nová ríša. Medzi týmito obdobiami sú ešte rôzne prechodné obdobia.

STARÁ RÍŠA:
Začína sa vládou Meniho (faraón) - najvyššia moc, stál na čele, potom kňazi a ministri, ďalej pisári ( správcovia ) a úradníci, slobodní roľníci a nakoniec otroci. V období Starej ríše sa stavajú pyramídy (1. faraóna Džósera v Sakkáre ), rozvoj písma – hieroglifické (tlačené) a hieratické (písané). Egypťania rozvíjali matematiku, medicínu, botaniku a zoológiu. Vytvorili kalendár, ktorý sa používa až dodnes. Na konci upadá moc faraónov a Egypt sa rozdrobil.

STREDNÁ RÍŠA:
Egypt zjednotili MENTUHOTEPOVCI. Postavili systém opevnení na západe a severovýchode. Izolácia Egypta. Egypt sa rozrastal, kolonizácia. Nestavajú sa už pyramídy, ale hrobky v Údolí kráľov.

NOVÁ RÍŠA:
Vytvorili ju Ahnosovci. Za ich vlády sa Egypt ďalej rozrastal, rozsiahli byrokratický aparát. Za vlády THUTNOSA III. Bola vojenská reforma: žoldnierska armáda, aj cudzinci, otroci nemuseli rukovať do armády. Koncom obdobia Novej ríše upadá moc faraónov, Egypt sa stáva súčasťou Perzskej ríše a Macedónie. Po smrti Alexandra Macedónskeho sa stáva súčasťou Rímskeho impéria. Rozvinuté maliarstvo (nepoznalo perspektívu) často dopĺňané textami, v hrobkách – posmrtné výjavy.