Plán vyhladenia Židov

Bolo ich pätnásť - vysokých predstaviteľov nacistickej strany a vlády. Šéf Sicherheitsdienst a zastupujúci ríšsky protektor pre Čechy a Moravu Reinhard Heydrich si ich zvolal do policajnej vily na berlínskej ulici Grosse Wannsee 56-58. Tu im oznámil, že je na čase urýchliť riešenie židovskej otázky nielen vo východnej Európe a v obsadených častiach Sovietskeho zväzu, ale vo všetkých krajinách priamo či nepriamo podliehajúcich Nemecku. 20. januára 1942 - vznikol plán židovského holokaustu.

Príkaz na akciu dal už v júni 1941 Hitlerov námestník Hermann Göring. Židom znemožnili vysťahovať sa. Začala sa ich postupná likvidácia. Podrobný protokol o rokovaní, ktoré vošlo do dejín ako „konferencia Wannsee“, spísal neskôr aj Adolf Eichmann, obersturmbannführer SS poverený uskutočnením plánu, v 60. rokoch v Izraeli odsúdený a popravený.

Eichmann, ktorý dodával Heydrichovi podklady, sa po vojne obhajoval tým, že dva roky pracoval na tzv. madagaskarskom projekte. Vysťahovanie všetkých Židov na Madagaskar, kde by im Berlín dovolil vytvoriť vlastnú ríšu, malo vraj uspokojiť obe strany - teda Nemcov i Židov. Tento šialený projekt sa však nehodil.

O zavraždení európskych Židov už bolo v čase konferencie rozhodnuté. Až Wannsee určilo, ako „konečné riešenie“ (endlösung) uskutočniť. Do plánu vyhladenia Židov bolo zapojených množstvo štátnych inštitúcií a profesných skupín. Mal postihnúť 11 miliónov európskych Židov - teda aj obyvateľov krajín, ktoré sa v tom čase nacisti ešte len chystali obsadiť.

Heydrich označil vysťahovalecké akcie za „provizórnu možnosť riešenia židovskej otázky“, spomína publicista Ladislav Mňačko vo svojej knihe Ja, Adolf Eichmann. Ocenil síce, že sa od jesene 1941 podarilo vysťahovať z Nemecka a okupovaných krajín viac než pol milióna Židov. Dodal však, že „medzitým zakázal reichsführer SS (Himmler) ďalšie vysťahovávanie Židov vzhľadom na nebezpečenstvá vyplývajúce z vojny a aj vzhľadom na možnosti, ktoré sa ukazujú na Východe. Namiesto vysťahovalectva sa teraz vyskytuje novšia možnosť, evakuácia Židov na Východ.“

Židia mali - aspoň tak to tvrdil Heydrich vo Wannsee - na Východe pracovať na výstavbe ciest a iných objektov „pod patričnou kontrolou, vo veľkých formáciách, pohlavne oddelení, pričom nesporne veľká časť týchto Židov vypadne prirodzenou selekciou“. Tých odolnejších bude podľa Heydricha nutné „patrične spracovať“, aby sa nestali „novým semeniskom židovského rastu“.

Miešanci prvého stupňa - teda ľudia s jedným židovským rodičom - boli označení za Židov a ako takí mali tiež spadať pod „endlösung“. Výnimky z pravidla sa mali aspoň podrobiť tzv. dobrovoľnej sterilizácii. Padol návrh, aby boli miešané manželstvá z úradnej moci rozvedené.

Niekoľko týždňov po Wannsee zvolal Eichmann schôdzku „odborníkov“, aby prešli praktické stránky. Napríklad masová sterilizácia za pomoci silného rötgenového ožiarenia. „Prakticky by sa dala akcia urobiť tak, že by sa nič netušiaca osoba postavila pred skrytý zdroj lúčov, pod zámienkou akýchsi úradných formalít, úradník za prepážkou by spusil prístroj. Dvoma röntgenovými trubicami by sa dalo denne sterilizovať asi 150-200 osôb,“ cituje Mňačko.

To všetko dostatočne naznačuje skutočné hrôzy, ktoré sa napokon odohrali. Už v Heydrichových eufemistických vyjadreniach z Wannsee možno tušiť budúce fabriky na smrť, v ktorých zahynulo 6 miliónov európskych Židov.

Nemecko si výročie konferencie pripomína v týchto dňoch výstavou nazvanou Holokaust - národnosocialistická vražda a motívy spomienok. Ide o akciu nebývalého rozsahu a záberu. Vyše 1200 exponátov požičala viac než stovka inštitúcií a osobností z celého sveta - vrátane Slovenska.