Hlavu pred ňou napokon museli skloniť aj hlavy najvyššie. Tvrdé jadro jakobínov sa postaralo o trest smrti pre kráľa Ľudovíta XVI. v januári 1793 a v tom istom roku neušetrili dokonca ani najznámejšiu obeť gilotíny, kráľovu manželku Máriu Antoinettu. Sfanatizovanému davu ju predhodili v čase, keď bola krajina vydrancovaná a vyčerpaná bojmi - ľudia potrebovali hry. V tom čase sa za zábavu považovali práve popravy.

Až po tejto udalosti získala gilotína svoj súčasný názov, dovtedy jej ľudia vraveli len „mašina“. Vzniklo to vraj tak, že slovo gilotína sa rýmovalo so slovom mašina. Doktor Guillotin sa vraj takémuto pomenovaniu bránil, ale nič nepomohlo. Zomrel v roku 1814 prirodzenou smrťou, údajne mal vred v ramene.

Ostrá čepeľ gilotíny ho prežila takmer o dve storočia (už v 19. storočí bola taká slávna, že sa dostala do múzea voskových figurín madam Tussaud). Posledná verejná poprava sa vo Francúzsku konala v roku 1939. Moderná Európa sa napokon stala takou humánnou, že zrušila i trest smrti. Naposledy sa ostrá čepeľ zahryzla v Marseille do krku Hamída Džandubiho 10. septembra 1977.