Talianske letectvo na Východnom fronte

Comando Avizione C.S.I.R. (Corpo di Spedizione Italiano in Russua - Taliansky expedičný zbor v Rusku) bol 21. júla umiestnené na letisku v Tudore na Sovietsko - Rumunskej hranici. 12. augusta tu po krátkej zastávke v Benease pristála 22° Gruppo Caccia, ktorá pozostávala s 51 lietadiel Macchi MC.200 (359a, 362a, 369a a 371a Squadriglie), dvoch Savoia Marchetti SM.81 a troch Caproni Ca.133 určených na logistiku. 16. augusta tu pristála 61° Gruppo O.A. (Osservazione Area - letecký prieskum) vybavená jedným lietadlom Savoia Marchetti SM.82 a 32 Caproni Ca.311 (34a, 119a a 128a Squadriglie).

27. augusta lietadlá 22° Gruppo, ktoré plnili svoju prvú úlohu, údajne zostrelili šesť ruských bombardérov a dve stíhacie lietadlá. Koncom augusta sa kvôli postupu nemeckých vojsk museli jednotky R.A. presunúť z Tudory do Krivoi Rogu, kde sa k ním v septembri pridalo osem lietadiel SM.81, ktoré vytvorili s dvomi S.81 22° Gruppo 245a Squadriglia Transporti.

Po bojoch 22. septembra pri Petrikovke jednotky C.S.I.R. okupovali Stalino v Donetskej oblasti. Ďalší postup frontu spôsobil presun 22° Gruppo a prieskumnej Squadriglie z Krivoi Rogu do Saporoshye na ľavej strane Dnepru. Toto obdobie bolo charakteristické silnými dažďami a prvým snehom, čo obmedzovalo letecké operácie a znemožnilo používanie niektorých zásobovacích trás. Posádky nákladných lietadiel museli vytvoriť vzdušný most a zásobovať Stalino. Na toto letisko bola presunutá 9. novembra 371a Sq., ktorá sa na konci novembra spojila s ďalšou Squadriglou. Ešte predtým, 5. novembra, bola v Staline po prílete 6 SM.81 z Talianska vytvorená 246a Squadriglia Transporto.

Večer 2. novembra talianske jednotky obsadili Gorlovku a o tri dni neskôr Nikitovku, v ktorej okolí boli silné sovietske jednotky. Tie podnikli protiútok a obklúčili jeden taliansky regiment. Z obklúčenia sa podarilo talianskemu regimentu dostať vďaka opakovanému bombardovaniu sovietskych jednotiek lietadlami Macchi C.200 371a Sq..

Na začiatku decembra C.S.I.R. znovu zaútočil a okupoval Grossny a Sech Sevielinka. Protiútok Červenej Armády prišiel na vianoce roku 1941. Červenej armáde sa podarilo získať niektoré pozície napäť, Sovieti boli zastavení silným odporom talianskych jednotiek. O úspechu talianskeho odporu svedčí aj to, že počas niekoľkých vzdušných súbojov Taliani zostrelili 12 sovietských lietadiel a stratili iba jedno lietadlo MC.200.

Zima priniesla talianskemu pozemnému personálu nakonečnú a únavnú robotu, aby udržali lietadlá letuschopné. Talianske lietadlá neboli stavané na takéto klimatické podmienky. Väčšina z nich mala otvorený kokpit! K tomu sa ešte pridal nedostatok pohonných hmôt.

Po mrazoch, ktoré trvali celý január 1942, obnovilo letectvo svoje operácie masívnym útokom na letisko Kranyi Liman v dňoch 4. až 5. februára. Talianske letectvo len na zemi zničilo 15 lietadiel. Od tejto misie do septembra 1942 lietadlá 22° Gruppo, ktoré mali za úlohu hliadkovať a sprevádzať nemecké bombardéry zostrelili 47 nepriateľských lietadiel, pričom stratili iba 10 strojov. Ďalšie masívne bombardovanie letísk sa uskutočnilo v marci (Luskotova) a v apríli (Leninskilji Bombardir). 22. marca 1942 podnikli lietadlá Ca.311 nálet na nepriateľské pozemné jednotky.

Kvôli rozhodnutiu zväčšiť počet talianských vojakov na Východnom (Ruskom) fronte bola C.S.I.R. premenovaná na ARM.I.R. (Armata Italiana in Russia). V júni 1942 sa k jednotkám v na Východnom fronte, ktoré mali 60 000 mužov, pripojili posily: 200 000 mužov 8a Armatty. Tiež bola vymenená 22° Gruppo za 21° Gruppo (356a, 382a a 386a Sq.) a 61° Gruppo O.A. za 71° (38a a 116a Sq.).

Na začiatku júna 21° Gruppo dostala 361a Sq. vybavenú lietadlami MC.200. V auguste a v septembri 71° Gruppo O.A. dostala 7 lietadiel Fiat Br.20 a ďalších 5 v decembri. V septembri 1942 priletelo z Talianska 12 lietadiel Macchi MC.202, ktoré boli zdielané medzi jednotkami 21° Gruppo.

13. augusta talianske jednotky dosiahli Don, ale o týždeň neskôr zaútočili vojská Červenej armády na pravé krídlo frontu. Červenej armáde sa podarilo získať časť svojich pozícií späť po ôsmich dňoch tvrdých bojov. V tomto čase bola veľmi intenzívna spolupráca medzi pozemnými jednotkami a prieskumným letectvom. Hneď po prílete prvých lietadiel Fiat Br.20 boli tieto lietadlá nasadené na bombardovanie sovietských pozícií na zmiernenie tlaku.

Po niekoľkodňovej prestávke spôsobenej zlým počasím sa operácie R.A. začali bombardovacími misiami lietadiel MC.200 a MC.202 a útokmi lietadiel Br.20, ktoré boli umiestnené na letisku v Kantemirovke.

19. novembra sa začala veľká ofenzíva Červenej armády, ktorá 11. decembra zasiahla aj Taliansky front. Po týždni tvrdých bojov prenikli sovietske jednotky a množstvo tankov cez stred frontu a spojili sa s jednotkami, ktoré prevalcovali 3. rumunskú armádu. Pre ARM.I.R. sa začal tragický ústup sprevádzaný rozporuplnými rozkazmi ako vyslobodiť časť vojsk s obklúčenia. Opäť dostali všetky bojové lietadlá za úlohu bombardovať sovietske jednotky a tanky, kým sa S.81 pokúšali zásobovať obklúčené vojská a odvážať zranených. Corpo d’Armatta Alpino bolo na Done do 14. januára 1943. Posledné zásobovacie lietadlá vzlietli 17. januára 1943.